Kým americká armáda v zapadnutých afganských provinciách stále neúspešne poľuje po superteroristovi Usámovi bin Ládinovi a jeho talibanskom patrónovi mulláhovi Umarovi, v Tokiu sa zišli predstavitelia šesťdesiatich štátov a organizácií. Medzinárodná konferencia darcovských krajín za účasti dočasného afganského premiéra Hamída Karzaja by mala koordinovať pomoc a nájsť 10 miliárd dolárov, ktoré táto stredoázijská krajina potrebuje, aby vôbec mohla používať označenie štát.

Účet nesú štyria

Hosťujúcou krajinou konferencie je Japonsko. O účet za obnovu Afganistanu sa však podelí s Európskou úniou, USA a Saudskou Arábiou, ktoré sa už včera podľa agentúr dohodli na sume tri miliardy dolárov. Japonský premiér Džuničiro Koizumi ponúkol takmer pol miliardy dolárov na nasledujúceho dva a pol roka. BBC pripomína, že Tokio humanitárnu pomoc využívalo ako prostriedok vplyvu.

EÚ tento rok ponúka pol miliardy dolárov a Washington okrem rozmrazenia starých afganských aktív ďalších 300 miliónov USD. Spojené štáty pritom argumentujú, že už dostatočne prispeli k oslobodeniu krajiny od Talibanu. „Nebudeme bojovať o prvé miesto najväčšieho darcu,“ citovala agentúra Reuters americké zdroje.

Karzaj pricestoval do Tokia zo Saudskej Arábie, kde ho tamojšia šľachta uistila, že ho nenechá odísť „suchého“. Korunný princ Abdulláh mu podľa BBC v Rijáde prisľúbil okamžitých 20 miliónov USD a v Tokiu saudskoarabská delegácia Afgancov informovala o ďalších 220 miliónoch USD počas nasledujúcich troch rokov.

Nevedia, koľko treba

Hoci účastnícke krajiny prejavili dostatočnú ochotu darovať Afganistanu na pohľad značné sumy, dočasná kábulská vláda sa ešte zjavne nedohodla na veľkosti finančnej injekcie. Vraví, že potrebuje peniaze na rekonštrukciu, bezpečnosť či prácu pre bývalých bojovníkov, ale do Tokia prišla s hmlistými predstavami.

Dočasný afganský minister pre plánovanie Hadží Muhammad Mohakík tvrdí, že krajina bude potrebovať 45 miliárd dolárov. Možno si tak chcel iba vytvoriť manévrovací priestor, keďže jeho oveľa „skromnejší“ kolega - minister pre obnovu Amín Farhang - žiadal „iba“ 9 miliárd USD. To je však cifra, ktorá ešte nenaštartuje zdemolované hospodárstvo.

Farhangov odhad je bližšie k číslam z predbežného posudku z OSN, zo Svetovej banky a z Ázijskej rozvojovej banky, ktoré hovoria o 15 miliardách na nasledujúcich desať rokov.

Hlavná je bezpečnosť

Ponúkaná pomoc však nie je zadarmo. Darcovia žiadajú, aby Kábul vypracoval plán na zabezpečenie demokracie, občianskych práv a boja s drogami, keďže až 90 percent európskeho „heroínového“ trhu pokrývajú práve afganské plantáže.

Hlavnou prioritou je pre darcov bezpečnosť - nielen pre zahraničných pracovníkov, ale pre samotných Afgancov. Takáto požiadavka znamená vybudovanie polície, justičného systému, odmínovanie a najmä zber zbraní v krajine, kde má kalašnikov pod matracom každý druhý chlap. Až v druhej fáze sa má podľa BBC zahraničná pomoc sústrediť na obnovu ciest, komunikácií, mostov či elektrární.