Manchesterskú formáciu Simply Red (Jednoducho červená) už jej pomenovanie, ktorého inšpiráciou boli koncom roka 1984 ryšavé vlasy speváka Micka Hucknalla, predurčuje na jednoznačnú farebnú filozofiu. Takmer červený prebal však mal iba album A New Flame (1989) a kolekcia najväčších hitov vydaná pred dvoma rokmi. Debutová nahrávka Picture Book (1985) volila viac hnedé kombinácie a v ďalších prípadoch už na obaloch kraľuje modrá. Vyprevadila medzi poslucháčov platne Men and Women (1987), Stars (1991) i Life (1995) a názov šiesteho albumu Blue (Modrý), ktorý práve dnes uvádza na trh vydavateľstvo Warner Music, hovorí za všetko. Žiadne chameleónske prekvapenia z hudobnej stránky sa nekonajú. Na svete je 50-minútová zbierka 13 piesní v mimoriadne príjemnej soulovej polohe, ktorá Hucknallovi nezameniteľne svedčí už takmer poldruha desaťročia. Narodil sa 8. júna 1960 a vychoval ho otec, povolaním holič, s tetou Nellie. Pár sezón sa pretĺkal ako diskdžokej miestnych klubov, v roku 1980 začal študovať výtvarné umenie, ale prvá polovica 80. rokov preňho znamenala definitívne zakotvenie v hudobných vodách. Do roku 1984 pôsobil v kapele The Frantic Elevators a vzápätí sa stal lídrom skupiny Simply Red, ktorá od svojho predchodcu prevzala jeden zo svojich najväčších hitov Holding Back the Years. Slávnu baladu napísal Mick Hucknall ešte ako 19-ročný člen The Frantic Elevators spolu s Neilom Smithom a v podaní Simply Red sa v roku 1986 vyšplhala na popredné miesta európskych aj zámorských hitparád. Metóda coververzií, svojím spôsobom aplikovateľná i na tento prípad, sprevádza tvorbu skupiny od samého začiatku. Debutový singel Simply Red mal názov Money`s Too Tight (To Mention) a na tanečné parkety sa prebojoval ako prepracovaná verzia skladby z repertoáru skupiny The Valentine Brothers. Druhý album Men and Woman priniesol piesne Colea Portera, Slya Stonea i Bunnyho Wallera a jedným z úspešných bol práve Porterov revival Ev`rytime We Say Goodbye, na ktorom ako hosť účinkovala violončelistka Eleanor Morrisová. Koncom 80. rokov prišiel celosvetový hit If You Don`t Know Me By Now a opäť bol remakom, tentoraz klasickej soulovej skladby formácie Harold Melvin & The Bluenotes.
Pravidlu nezostáva skupina nič dlžná ani na najnovšej kolekcii Blue. Popri Hucknallových pôvodinách obsahuje coververzie piesní od Neila Younga (úvodná balada Mellow My Mind), Gregoryho Issacsa a Dennisa Browna (Night Nurse a Ghetto Girl v štýle reggae), ako aj skupiny The Hollies, ktorej zlatá klasika The Air That I Breathe dostala hneď dva kabáty. Prvý v spolupráci so Steviem J, kolegom Puffa Daddyho, a ďalší vo forme pre Hucknalla typicky bohatých vokálových aranžmánov. Okrem pokojnej nálady charakteristickej pre väčšinu albumu, ktorá príťažlivo zachádza až do komornej barovej atmosféry (Someday in My Life), sa chvíľami rozohrá i príznačný tanečný rytmus (To Be Free), zastavujúci na hranici strhujúceho funky (Come Get Me Angel). Keďže spievať prevzaté skladby znamená pre Micka Hucknalla podľa vlastných slov to isté, ako prezentovať pohľad iných ľudí na svet, základom jeho prístupu je preniesť takýto pohľad do vlastných očí a dať mu neodškriepiteľnú tvár Simply Red. "Výzvou je pre mňa snaha zakaždým urobiť ,náš zvuk`. Dúfam, že vždy sa budeme pohybovať iba na vlastnej ceste," hovorí majster v interpretácii coververzií, ktorý dnešný prvý deň v týždni urobí svojim fanúšikom poriadne modrý.
