ómnych" oblastí, ktoré založili prívrženci tzv. Zapatovej armády pre národné oslobodenie (EZLN) po svojom povstaní za zlepšenie existencie chiapaských Indiánov v roku 1994. Vyhosteniu niektorých z nich predchádzalo aj zatknutie a nevyberané zaobchádzanie zo strany mexickej polície.
Mexická vláda má nezanedbateľnú oporu v zákone, ktorý zakazuje cudzincom miešať sa do vnútorných záležitostí krajiny. V skutočnosti však vláde nevyhovujú nelichotivé svedectvá medzinárodných organizácií monitorujúcich dodržiavanie ľudských práv predovšetkým v najchudobnejšom Chiapase. Organizácia Amnesty International (AI) aj tento rok vyzvala vládu, aby skoncovala s rastúcim počtom prípadov zmiznutí a porušovania ľudských práv, do ktorých sú často zapletení aj príslušníci polície a armády. Podľa AI je zvlášť od roku 1994 nárast týchto prípadov alarmujúci. Väčšina súvisí s protipovstaleckými operáciami hlavne v štátoch Guerrero na juhozápade pobrežia a v Oaxace a Chiapase na juhu krajiny.
Za "neoprávnenú politickú činnosť" už z Mexika vyhostili francúzskeho kňaza a z rovnakého dôvodu v apríli pri "opätovnom nastolení právneho poriadku" v obci Taniperlas 800 po zuby ozbrojených policajtov zatklo a neskôr vyhostilo aj 12 cudzincov, medzi nimi napr. 24-ročnú Nemku pracujúcu pre informačnú kanceláriu o Latinskej Amerike v Bonne, či reportérov z agentúr AFP a AP, ktorí zásah fotografovali. Posledné vyhostenie v pondelok sa týkalo 40 ľudí zo 134-člennej talianskej skupiny aktivistov, medzi ktorými boli aj štyria poslanci Európskeho parlamentu. Tí sa dostali až do osobných potýčok s policajtami, keď sa na vlastné riziko a pešky rozhodli navštíviť obec Taniperlas, čo im víza neumožňovali. Chceli sa na vlastné oči presvedčiť o násilnostiach mexickej armády páchaných na indiánskych povstalcoch. Vyhostená skupina má doživotný zákaz vstupu do Mexika.
Mexická vláda nedodržala zatiaľ svoje sľuby a nezlepšila postavenie chiapaských Indiánov zákonom. Naopak. Situácia sa v Chiapase zhoršuje a v oblasti sa stále rozmiestňujú vládne vojská. Inšitucionálna revolučná strana PRI, ktorá vládne v Mexiku už sedem desaťročí, nerada počúva, keď na to poukazujú medzinárodní pozorovatelia. Svetová verejnosť sa navyše o situáciu v tejto oblasti začala opäť zaujímať, a to po minuloročnej masakre 45 Indiánov, na ktorej sa mala podieľať polovojenská skupina údajne napojená na vládnu PRI.
