Na Slovensku neexistuje sloboda prejavu ani slobodné vyhľadávanie a šírenie informácií tak, ako ich občanom zaručujú Ústava SR i viaceré medzinárodné dokumenty, ktoré sa Slovensko dobrovoľne rozhodlo dodržiavať. Vyplýva to z výročných správ viacerých organizácií, ktoré sa zaoberajú ochranou ľudských práv alebo iba slobodou tlače. Pri príležitosti ôsmeho Medzinárodného dňa slobody tlače, ktorý je 3. mája, organizácia Freedom House (FH) zaradila Slovensko opäť do kategórie krajín "čiastočne slobodné". FH pri hodnotení krajín používa tri kategórie - slobodné, čiastočne slobodné a neslobodné. Susedné postkomunistické štáty Českú republiku, Maďarsko i Poľsko hodnotí Freedom House ako slobodné. Hodnotenie sa týka situácie v minulom roku, organizácia monitorovala celkom 186 krajín a do kategórie "čiastočne slobodné" zaradila, vrátane Slovenska, 54 krajín. Hodnotila ich podľa rovnakých kritérií - zákonných obmedzení médií, ich závislosti od záujmov vlády, intenzity a množstva zásahov do slobody médií, vrátane ekonomických. L. Sussman, predstaviteľ FH, podľa TASR konštatoval, že dôvodom na zaradenie SR medzi krajiny čiastočne slobodné bolo, že na Slovensku občania nedostávajú z médií plný a diverzifikovaný obraz toho, čo sa odohráva. Podľa jeho slov skutočnosť, že existujú súkromné vysielacie médiá, ešte neznamená, že vláda nemá vplyv na obsah ich vysielania. Ako počas uplynulých rokov aj tentoraz hodnotenie FH vyvolalo viacero negatívnych ohlasov. Prekvapujúcimi boli nesúhlasné stanoviská podpredsedníčky Slovenského syndikátu novinárov K. Grossmanovej a generálneho riaditeľa TV Markíza P. Ruska. "Nie je možné tvrdiť, že táto vláda nezabezpečila slobodu tlače a ostatných médií," informoval Rusko vo svojom stanovisku pre TASR a tvrdil, že v SR je v súčasnosti "úplná sloboda médií". V súvislosti so slobodou tlače Ústavný súd SR však práve v minulom roku rozhodol, že "právo na informácie a ich slobodné vyhľadávanie a rozširovanie" bolo štátnym orgánom porušené. Viacero novinárov vlani oznámilo, že boli sledovaní zrejme na požiadavku Slovenskej informačnej služby, pričom zverejnili aj štátne poznávacie značky áut. Premiér Mečiar osobne podpísal zákaz určený "všetkým členom vlády, vedúcim ústredných orgánov štátnej správy a štátnym tajomníkom" poskytovať niektorým médiám informácie a zakázal aj uskutočňovať tlačové konferencie po rokovaní vlády. Podľa pozorovateľov vedie Mečiarova vláda studenú vojnu proti médiám už od nástupu k moci v roku 1994 a bude v nej aj naďalej pokračovať.