Naš legendárny zápasník Jozef Lohyňa, majster sveta `90 a bronzový olympijský medailista zo Soulu 1988, popíjal po výhre na lopatky nad Turkom Ozenom Red Bull. Krídla nemal, iba silné ruky, rýchle nohy a more zápasníckych skúseností. Predpoludňajšia dráma, hokejovou rečou: vyrovnaním pri power play tri sekundy pred koncom s rozhodnutím v predĺžení so silným Poliakom Stanislawovským, ho nerozhádzala. "Išiel som si pospať, normálne sa najesť a tešil som sa na druhý zápas," povedal 35-ročný rodák zo Zlatých Moraviec, borec bratislavskej Dunajplavby. "Chuť do bitky" mal náš najúspešnejší zápasník histórie predovšetkým preto, že mnohí sa jeho comebacku smiali. Jozef Lohyňa totiž na atlantskej oplympiáde po smoliarskom štvrtom mieste symbolicky položil svoju športovú obuv obradne k žinenke a ohlásil odchod zo scény. Majstrovstvá Európy zápasníkov voľným štýlom v domácom prostredí boli však dostatočným dôvodom, aby si zápasník rozlúčku zopakoval pred vlastným obecenstvom. To ako položil na lopatky Turka Ozena, patrilo k zápasníckej vysokej škole. Víťazný chvat, ktorým položil Turka na lopatky, vraj bolo možné vidieť od Lohyňu v časopise Victoria pred Atlantou a musel byť starší, lebo Jozef ho využíval v osemdesiatych rokoch. "Viem, že som urobil aj zopár chýb a súper znížil. Trochu som poľavil v koncentrácii. Aspoň mali diváci dramatické divadlo s happyendom," povedal spokojný Lohyňa, ktorému stačí ešte jedno víťazstvo a bude železobetónovo medzi prvými štyrmi.