Éra univerzálne známych slovenských hercov, keď si hádam každý dokázal k menu priradiť tvár, sa skončila zhruba Marošom Kramárom. Dnešní mladí herci sa najviac zviditeľňujú ako spíkeri na Markíze, málokomu sa podarí získať popularitu herectvom. Diane Mórovej sa to ale darí. Bohužiaľ, nie preto, že patrí k najvýraznejším mladým talentom v Činohre SND, lebo sebalepší divadelný výkon popularitu nezaručí (mimochodom, v čase nakrúcania Rivers of Babylon študovala v divadle Shakespeara, za čo sa stala herečkou roka), ani preto, že hrala v niekoľkých filmoch, napr. v Balcovom Lete asfaltového holuba, v koprodukcii Marta a ja si zahrala dokonca s Michaelom Piccolim, či v seriáli Štúrovci. Realita je taká, že na Slovensku ju poznajú najmä vďaka spornému rodinnému seriálu Silvánovci. Teraz má však šancu na filmovú slávu. Veď Rivers of Babylon, slovenský film Vlada Balca, nakrútený podľa bestselleru Petra Pišťanka, kde hrá barovú tanečnicu Silviu, sa v rebríčku návštevnosti umiestnil na Slovensku ako tretí. A v Bratislave dokonca vedie.

m Ako sa dnes herečka vôbec dostane k filmovej role?

"Asi pred dva a pol rokom ma pozvali na konkurz. Trval dva dni, čo je nezvykle dlho, boli tam herečky, manekýnky. Dostala som sa do najužšieho výberu, no videla som, že komisia stále nie je rozhodnutá. Mali totiž predstavu o blondíne. Až ma to začalo štvať. Veď herečke môžu dať parochňu alebo ju odfarbiť, ako sa to bežne robí vo svete. Neviem, či je to pohodlnosť, ale naši filmári sa málokedy usilujú urobiť z herca iný typ, než je na prvý pohľad. Nechce sa im s človekom pracovať, herečiek je koniec koncov veľa. Niekedy dokonca už ani nejde o to, či je dobrá, ale ako vyzerá. Bola som teraz párkrát na konkurze v Prahe. Režisér sa na mňa pozrel, pár minút sme sa rozprávali a to bolo všetko. Na otázku, slečna, ako sa voláte, sa dá odpovedať aj telefonicky. A k tomu sa môže pozerať na moju fotku."

m Napriek tomu, že ste brunetka, ste ale rolu v Babylone dostali.

"Presvedčila som ich, aby mi zohnali blonďavú parochňu. A zrazu to začalo byť zaujímavé. Vlastne nám pomohla lepšie určiť tú ženu. Naznačovala, čo Silvia robí. Že je ľahšou slečnou, ale pod vyzývavými vlasmi je to normálne mladé dievča. Ktoré sa ešte len hľadá a pod parochňou sa vlastne skrýva. Vôbec nie je taká jednoznačná, ako sa zdalo na prvý pohľad."

m Teraz ste začali odpoveďou na otázku, ktorú som chcela položiť. Vravíte, že určiť Silviu pomohla parochňa. Ale podľa mňa to malo byť už v scenári. To je vec, ktorá mi najviac prekáža na mnohých našich filmoch. Postavy sú nedostatočne vystavané, charaktery sú tézovité, iba naznačené. O Silvii tiež vieme málo, na zlomové prerody má minimum priestoru.

"Tiež to tak cítim. Aj som povedala pánu Pišťankovi, nech sa nabudúce viac rozpíše o ženách. Sľúbil, že v Rivers of Babylon II. už budeme mať väčší priestor. Uvidíme! Pri nakrúcaní som vyslovene mala pocit, že chcem viac hovoriť, viac hrať. Chýbali mi dobre napísané dialógy, dôležité momenty sa odohrali strašne rýchlo. Navyše, niekedy boli aj pri kľúčových vetách ruchové efekty na úkor zrozumiteľnosti. Potom sa ma diváci pýtajú, prečo vlastne Silvia zmenila postoj k Ráczovi. Trochu mám pocit, že keďže Silvia mala byť povrchná žena, aj do scenára ju načrtli povrchne. Okrem toho, rolu oklieštili aj financie, to, že sa nakrúcanie na dlhý čas prerušilo. Napríklad sa do filmu nedostala záverečná scéna, kde sa dozviem, že Urban zomrel. Keby sme pokračovali v nakrúcaní bez nútenej prestávky, film by bol iste iný. Ale možno je dobre, že je taký, aký je."

m Naznačujete zrejme aktualizáciu snímky. Časť publika považuje adresnú metaforu za pozitívum, druhá naopak publicisticky čitateľné paralely s nedávnymi i pretrvávajúcimi udalosťami na Slovensku za cestu najľahšieho odporu. Ako to vnímate vy?

"Najprv som sa bála, že film rýchlo zostarne, kým príde do kín, už nebude aktuálny. Ale vývoj ide na Slovensku strašne pomaly. Systém, ľudia, všetko zostáva roky prakticky rovnaké. Preto treba filmy ukazujúce model fungovania moci. Jej praktiky, spôsoby, ako sa dostáva k peniazom, ako obchádza zákony, ale aj vraždí. Iste, táto snímka najviac povie Slovákom, neviem, do akej miery ju pochopia v zahraničí. Ale som rada, že vzniklo dielo, zaznamenávajúce, čo sa vlastne po revolúcii dialo. Je to dôležité. Navyše, sfilmovala sa pôvodná slovenská kniha, aj to je významné. No musím priznať, že ako herečka by som radšej nakrúcala romantické filmy o vzťahoch, láske. Povedzme také Búrlivé výšiny."

m Na čom sa priaznivci i odporcovia filmu zhodujú, je skvelý výkon Andyho Hryca v úlohe muža, ktorý nezostal kuričom, ale zostal bulom. Napriek drahým oblekom ešte hrôzostrašnejším, než keď upotený ohýbal v kotolni železá. Ako sa vám spolupracovalo?

"Bolo to naše prvé stretnutie. Herecké i osobné. A nesmierne príjemné. Veľmi mi pomáhal pri nakrúcaní intímnych scén. Bol ohľaduplný, nežný, no najmä, veľa sa so mnou rozprával. Čo vôbec nebýva bežné. Spoločne sme sa zamýšľali, ako sa milujú takýto muž a takáto žena, prečo sa vlastne vôbec stretli, snažili sme sa dostať sem aj trochu humoru. Počúval, čo hovorím, keď som niečo navrhla, spravil to. Ja som zasa načúvala jemu."

m Hryc je naozaj nesmierne sugestívny. Ako na vás pôsobilo držať v náručí takéto zviera?

"Veľa ľudí vraví, aké odporné monštrum. Ja som Rácza vnímala inak. Keď tam stál - veľký, s oholenou hlavou, bolo mi ho skôr ľúto. Maco, ktorý má síce hrubú silu a ľudia sa ho boja, ale vlastne sa oňho treba starať. Zoči-voči žene sa ukáže, že je slaboch. Rozprávali sme sa o mojom pocite a na ňom vlastne vystavali vzťah. Práve preto, že sa Silvia nebála, opovrhovala ním, dokázala mu povedať do očí, čo si myslí, opustiť ho."

m Povedzte niečo o prozaických problémoch herečky, ktorá väčšinu filmu hrá polonahá.

"Teda, baby si pri nakrúcaní dosť vytrpeli. Točilo sa v zime, my v ľahkých šatočkách. Strašne som prechladla, museli mi fénovať nohy, aby som sa aspoň trošku ohriala. Spomenula som si na to pri dokumente o nakrúcaní Titanicu. Ako po scénach v ľadovej vode čakal herečku lavór na premrznuté nohy. Ja som síce nemala lavór, ale zato dva fény. Toto keby sa nakrútilo! Na plátne ide o kratučkú sekvenciu, no mňa stála dva dni ukrutnej zimy, ktorú si zapamätám na celý život. Preto ma trochu zamrzelo, keď som po premiére čítala o filme a médiá, ale aj tvorcovia vlastne na prácu žien úplne pozabudli. Dobre by nám padlo, keby nás naši partneri pochválili, lebo naozaj sme museli zvládnuť mnohé veľmi chúlostivé situácie."

m Na premiérovej party ste povedali, že mama vám zatiaľ len poblahoželala, podrobnejšie ste sa ešte nerozprávali. Čo povedala dodatočne?

"Film ako taký sa jej páčil, k erotickým scénam sa nevyjadrovala. Pochválila tému, spracovanie, kameru a ďalej sme sa nedostali. My ale vôbec doma moje herectvo príliš nerozoberáme. Skôr rozoberáme druhých! Prekvapilo ma už to, že Babylon vôbec pochválila. Predsa len, je iná generácia, oveľa konzervatívnejšia."

m A čo otec? Pracuje na Hudecovom ministerstve. Vy ste sa v čase hereckého štrajku jednoznačne postavili na opačnú stranu. Štrajkovali ste, strávili noc na ministerstve kultúry. A teraz hráte vo filme otvorene obviňujúcom súčasnú moc.

"Otec na premiéru nemohol ísť, ale film si neskôr pozrel. Nie je typ, ktorý keď niečo uvidí, hneď sa vyjadrí. V tom sme si podobní, radšej si veci necháme najprv v hlave uležať, než vyslovíme názor. Ale myslím, že sa mu celkom pozdával. Teda, aspoň nemrmlal, tak ako vždy."

m Doba je chorá, politika dnes na Slovensku rozbíja vzťahy i rodiny. Ako to funguje u vás? Poznačila otcova práca na ministerstve kultúry a vaša súnáležitosť s "rebelujúcim" SND vaše vzťahy?

"U nás má každý člen rodiny vlastný názor na politiku. Niektoré postoje sa líšia nepatrne, iné zásadne. Preto som veľmi striktne vyhlásila, že sa o politike hovoriť nebude. Načo je to dobré, len sa zbytočne pohádame. Otec to rešpektuje."