turistov. Ak napríklad v roku 1993 navštívilo SR 12,9 milióna zahraničných návštevníkov, v roku 1997 to už bolo 31,2 milióna návštevníkov. Zvýšený záujem o Slovensko sa odrazil i v náraste devízových príjmov z aktívneho zahraničného cestovného ruchu (AZCR). Ich úlohu v ekonomike SR bližšie charakterizuje tabuľka (dole).
Veľkou prednosťou devízových príjmov cestovného ruchu je, že sa prakticky všetky realizujú v likvidnej forme a okamžite zlepšujú platobnú bilanciu a devízové rezervy Národnej banky Slovenska (NBS). Nie sú tu riziká z nedobytných úverov, respektíve straty z dlhých čakacích dôb medzi dodaním tovaru a jeho zaplatením, ako je to časté v zahraničnom obchode. Platobná bilancia SR už tradične dosahovala deficit v zahraničnom obchode, ktorý sa úspešne darilo vyrovnávať bilanciou služieb - pritom polovicu príjmovej časti v bilancii služieb tvoria položky tvorené cestovným ruchom. Predmetom realizácie za devízy sa stávajú aj také tovary a služby, ktorých export by ináč nebol možný (suveníry, ubytovacie a sprievodcovské služby a pod.). Odhady o devízových príjmoch cestovného ruchu, ktoré vychádzajú z terénnych prieskumov, pritom ukazujú, že skutočný devízový príjem je omnoho vyšší ako ten, ktorý vykazuje NBS. Aj pri najnižších odhadoch vychádza napríklad príjem za rok 1996 až 1808 miliónov USD, teda dvaapolkrát viac ako oficiálne údaje. Ak sa štátu podarí podchytiť tieto príjmy do svojej daňovej a devízovej služby, prínos cestovného ruchu pre ekonomiku SR bude ešte podstatne vyšší.
Cestovný ruch a zamestnanosť
Cestovný ruch je doménou malých a stredných podnikov, z ktorých mnohé sú riadené ich majiteľmi a rodinnými príslušníkmi. Neexistujú presné údaje o počte pracovníkov v tomto odvetví v SR, predpokladá sa však, že v službách pohostinstva, ubytovania a cestovných kancelárií pracuje asi 60 tisíc pracovných síl. Mnohé z týchto miest vznikli v regiónoch postihnutých konverziou, úpadkom pôvodných výrob, v pohraničných oblastiach a v okresoch s vysokou mierou nezamestnanosti, kde neexistujú alternatívne pracovné príležitosti. Cestovný ruch zostáva jedným z mála perspektívnych odvetví v okresoch na Orave, Kysuciach a Spiši. Odhaduje sa, že každých 500 prenocovaní zahraničných návštevníkov vytvorí 1 nové pracovné miesto. Štatistika prenocovaní pritom dokazuje, že najväčšie prírastky prenocovaní boli dosiahnuté práve v problémových okresoch s nadpriemernou úrovňou nezamestnanosti. Okrem tvorby pracovných miest v cestovnom ruchu netreba zabúdať ani na pracovné miesta vytvorené v iných odvetviach. Nákup tovarov a služieb v rámci maloobchodu vytvára následne aj pracovné miesta v odvetviach, ktoré cestovný ruch dopĺňajú, ako sú poľnohospodárstvo, stavebníctvo, ľahký priemysel a pod. Veľká časť dodávok pre cestovný ruch sa vytvára priamo v regióne. Dodávky potravín sú zväčša z miestnych zdrojov, stavebné úpravy hotelov a penziónov robia miestne firmy. Do regiónu tak prichádza dodatočný dopyt po pracovnej sile. Málokedy si uvedomujeme, ako sa zahraniční návštevníci podieľajú na nákupoch v slovenských obchodoch. Ak sa v roku 1989 zahraniční návštevníci nepodieľali na maloobchodnom obrate ani jednou stotinou, v roku 1997 zahraniční návštevníci (kupujúci slovenské tovary a služby) vytvorili 7 % maloobchodného obratu SR.
Niekedy sa cestovnému ruchu vyčíta, že vytvára miesta málo náročné na kvalifikáciu. To platí predovšetkým pre pomocné práce v ubytovaní a pohostinstve. I tieto druhy pracovných miest sú veľmi cenné, pretože poskytujú prácu aj uchádzačom s nižším vzdelaním, ktorí by sa v iných činnostiach len ťažko zamestnali. Úrady práce registrujú najviac uchádzačov o prácu z týchto skupín obyvateľstva. Na druhej strane sa však stále viac začínajú presadzovať tie podniky, ktoré stavili na profesionalitu svojich zamestnancov a legislatíva by mala tento proces podporiť.
Využívame svoje možnosti?
Rast devízových príjmov z AZCR by nemal vyvolávať pocit sebauspokojenia. V skutočnosti využíva Slovensko svoj turistický potenciál len vo veľmi malej miere. V roku 1997 sme na zahraničnom cestovnom ruchu zarobili len asi 120 USD na obyvateľa. Na porovnanie v Belgicku to bolo 405 USD, vo Francúzsku 457 USD, v Nórsku 460 USD, v Portugalsku 374 USD a v Rakúsku neuveriteľných 1100 USD na obyvateľa. Ani porovnanie so susednými postkomunistickými štátmi nie je pre SR priaznivé. Česká republika zarobí ročne asi 400 USD a Maďarsko cca 210 USD na zahraničnom cestovnom ruchu na obyvateľa.
Rok 1997 okrem toho priniesol aj jeden negatívny moment. V roku 1997 boli devízové príjmy po prvýkrát od roku 1989 nižšie ako predošlý rok a dosiahli 545,5 milióna USD. Kde hľadať príčiny tohto poklesu? Podpísalo sa na ňom niekoľko faktorov.
m Slovenská republika, podobne ako ostatné transformujúce sa štáty v strednej Európe, závisí v oblasti príjmov z cestovného ruchu do značnej miery od prílevu návštevníkov zo susedných štátov a Nemecka. Jar a leto roku 1997 bolo v znamení veľmi nepriaznivého počasia. Silné dažde spôsobili rozsiahle záplavy v Česku, nových spolkových krajinách Nemecka a v Poľsku, teda v krajinách, ktoré tradične predstavujú najväčší zdroj potenciálnych návštevníkov SR.
m Slovensko do značnej miery ťažilo z extenzívneho rozvoja cestovného ruchu. Využíval sa potenciál efektu otvorených hraníc a prirodzenej ľudskej zvedavosti na novootvorenú krajinu v srdci Európy. Po ôsmich rokoch sa však potenciál novosti už do značnej miery ošúchal.
m Napriek nespornému pokroku v počtoch ubytovacích a stravovacích zariadení sa nedá hovoriť o zásadných zmenách v kvalite poskytovaných služieb. V minulých rokoch sa tieto zariadenia snažili konkurovať ostatným krajinám nízkymi cenami. V poslednom čase však dochádza k podstatnému nárastu cien (najmä vo Vysokých Tatrách a v Bratislave), ale kvalita služieb sa nezlepšuje.
m Nepodarilo sa vybudovať priehľadný a dostatočne atraktívny turistický imidž krajiny. Slovensko je síce dobre známe medzi svojimi susedmi, ale pre obyvateľov väčšiny krajín Európskej únie je ťažké odlíšiť ho od krajín bývalej Juhoslávie. Priemerný Francúz či Angličan si všimne naše politické problémy, ale o samotnej krajine vie málo. Základným problémom je, že si nevie predstaviť, čo by mal od cesty na Slovensko očakávať. Nie je to otázka nedostatku informácií, ale ich podania. Súčasný svet je zaplavený informáciami a potenciálny klient nemá chuť analyzovať hrubé encyklopédie či sedieť dlhé hodiny pri Internete. Má dosť iných starostí vo svojom všednom živote. Potrebuje jednoduchý a výrazný imidž, ktorý sa ľahko pamätá. Napríklad Francúzsko = Paríž, Mona Líza, Egypt = pyramídy, Japonsko = gejše, kimoná a samurajovia. Nie je dôležité, či tento imidž zodpovedá skutočnosti. Turistovi sa nepredáva realita, ale jeho sen. V tomto smere Slovensko ťahá za kratší koniec. Priebojný turistický imidž sa nám zatiaľ nepodarilo vytvoriť. Sme hrdí na naše Tatry, Banskú Štiavnicu i Spišský hrad. Len čo však odložíme národnú hrdosť na chvíľu nabok zistíme, že Tatry sa nevyrovnajú Alpám a v Európe je stredovekých miest a hradov uvedených na listine UNESCO podstatne viac. Budeme teda musieť hľadať veci, ktoré sú výnimočné a inde v Európe ich nenájdeme. Najlepším riešením je pozrieť sa na seba cudzími očami a spýtať sa samotných zahraničných hostí, čo ich u nás najviac upútalo. V prieskumoch sa najčastejšie objavuje folklór, ľudová architektúra a horské prostredie nezničené masovou výstavbou hotelov.
Úloha štátnej podpory
Turistický potenciál Slovenska je značný a v súčasnosti sa ani zďaleka nevyužíva naplno. Okrem spomenutých faktorov má na tom svoj podiel aj nedostatočná štátna podpora cestovného ruchu. Niekedy počujeme názor - "prečo by mal štát prednostne podporovať cestovný ruch, ktorý je aj tak ziskový". Spočíva to v povahe produkcie v cestovnom ruchu. Podstatná časť z nej sa predáva v zahraničí na výstavách a veľtrhoch cestovného ruchu. Zaplatiť si účasť na medzinárodnom veľtrhu nie je problém pre Slovnaft či VSŽ. Pre malý hotel či cestovnú kanceláriu to problém je. Okrem toho nikdy sa nepredáva jednotlivý hotel, ale celý región. V tomto smere je úloha štátnej podpory nezastupiteľná a napríklad Rakúsko dobre vie, prečo venuje na rozpočet Österreich Werbung takmer 400 miliónov šilingov ročne.
Autor: Ing. VLADIMÍR BALÁŽ, Prognostický ústav SAV