"Nie, ja nemôžem. Nemôžem!" Tieto slová sa vydrali z úst asistenta trénera topoľčianskych hádzanárov Petra Krajča po hlbokom vzdychu. Vzápätí tento muž opustil miestnosť, kde sa konala tlačová konferencia po druhom z košických zápasov finálovej série play-off skôr, ako niečo k priebehu stretnutia povedal. Po niekoľkých minútach sa však na tlačovku vrátil, predsa len doplnil názory košického kormidelníka Slavomíra Šipoša, ktorý dostal slovo medzitým. Peter Krajč skonštatoval: "Mali sme mať tento zápas pevne v rukách a keby všetci hráči chceli, som presvedčený, že by sme boli vyhrali o tri-štyri góly. Nemáme dôkazy o tom, čo je v hre, aká bola zainteresovanosť a aké je pozadie, ale všetko v poriadku nebolo. V čej réžii sa to dialo, to je vo hviezdach. Bergendi, kapitán mužstva, sklamal na celej čiare, vyslovený sedmičkár Žgančík nedal rozhodujúcu poslednú sedmičku. Je zbytočné o tom rozprávať, ale potvrdilo sa, že v športe je možné všetko. Klobúk dolu pred tými našimi hráčmi, ktorí ťahali zápas a odohrali ho so cťou." Včerajšie vyjadrenia Petra Krajča až príliš okato naznačovali, že v klube dvojnásobných majstrov Slovenska niečo nepríjemne škrípe, pretože jeho sobotňajšie hodnotenie bolo prinajmenšom rovnako emotívne: "Po tomto vystúpení nášho mužstva mám pochybnosti, či sa vôbec dá povedať, že sme nejakí tréneri. To, čo v treťom finálovom zápase náš mančaft predviedol, nemá obdobu. Je to blamáž, to by si jedno profesionálne družstvo nemalo dovoliť. Určite za to ponesieme zodpovednosť aj my, tréneri. Niet o čom rozprávať, nemali sme právo v tomto zápase takto ľahnúť popolom. Z našej strany by som to klasifikoval ako vnútorné vzopretie sa, alebo niečo také..." Čo sa skrýva za inotajmi v slovách muža z topoľčianskej lavičky? Chcú naozaj všetci hráči Topoľčian získať pre klub tretí titul majstrov Slovenska?