li s referátmi Stanislav Kirschbaum z York University v Toronte, Michael Kopanic z Mount Aloysius College a Edita Ivaničková z Historického ústavu SAV v Bratislave. S. Kirschbaum sa zaoberal A. Dubčekom a jeho vzťahom k slovenskej otázke v rokoch 1963-1968. Uviedol, že Dubček nepatrí medzi politikov, ktorí sú všeobecne spájaní s hnutím za slovenské sebaurčenie za komunizmu, ale bez jeho účasti na tomto hnutí by sa spoločný štát nebol zmenil roku 1968 na federáciu. "Hodnotenie Dubčekovej politickej dráhy je preto neúplné, ak sa neskúma jeho príspevok k slovenskému národnému hnutiu," zdôraznil Kirschbaum. E. Ivaničková sa zaoberala slovenskou stránkou v reformách roku 1968 a s pôsobením A. Dubčeka v tomto kontexte. Povedala, že Dubček - pôvodom i myslením Slovák - bol integrujúcou osobnosťou slovenskej a českej spoločnosti v období ich pokusu prelomiť bariéry totalitného režimu, vrátane tabuizovanej otázky národnej emancipácie. M. Kopanic načrtol v referáte rodinné zázemie A. Dubčeka a jeho osobnostný vývoj. "Oslovil ľudí a dal im nádej. Sám sa nádeje nikdy nevzdal," povedal. V diskusii vystúpil celý rad prítomných, vrátane syna A. Dubčeka Pavla, ktorý sa podelil o osobné spomienky na otca a predstavil Nadáciu A. Dubčeka, na čele ktorej stojí.