BRUSEL (ČTK, TASR, r) - Vymenovaniu prezidenta Európskej ústrednej banky (ECB) predchádzalo v sobotu 12 hodín dohadovania najvyšších predstaviteľov 15 členských krajín Európskej únie. Až potom sa mohol začať samotný summit, na ktorom mohli slávnostne vyhlásiť vznik menovej únie. Kompromis, ktorý vyplynul z tohto dohadovania, spočíva v tom, že prezident Wim Duisenberg vysoký úrad opustí skôr, ako vyprší jeho osemročný mandát - po štyroch rokoch, v roku 2002, keď budú dané do obehu bankovky a mince eura a prechod na jednotnú menu sa tým skončí. Potom dnes 62-ročného holandského bankára vystrieda zrejme 55-ročný Jean-Claude Trichet, guvernér francúzskej národnej banky.
Európska ústredná banka, ktorá vznikne 1. júla vo Frankfurte z Európskeho menového inštitútu, je vopred pokladaná za jednu z najmocnejších svetových finančných inštitúcií. Podľa Maastrichtskej zmluvy bude celkom nezávislá od všetkých inštitúcií EÚ. Jej prezident bude mimoriadne mocnou osobnosťou - preto taký svár okolo toho, či ním má byť Nemeckom podporovaný Holanďan, alebo Francúz. Duisenberg je dlhé roky známou a uznávanou osobnosťou v európskych finančných kruhoch. Bol dva razy ministrom financií svojej krajiny a 15 rokov guvernérom jej štátnej banky. Je pokladaný za oddaného stúpenca rozpočtovej kázne a prísnej menovej politiky.
Spôsob menovania prezidenta Európskej ústrednej banky (ECB) je veľmi zlým začiatkom pre zavedenie jednotnej meny, uviedol včera predseda Európskeho parlamentu José María Gil-Robles. "Som z dohody veľmi nešťastný," povedal novinárom. Dohoda podľa neho spochybňuje vierohodnosť ECB už pred jej vytvorením. Vyslovil presvedčenie, že na summite prevážili národné nad spoločnými záujmami. "Neviem, čo EP urobí," povedal na otázku, či poslanci takéto vymenovanie prezidenta ECB podporia. "Ide len o vôľu Duisberga," povedal francúzsky prezident Jacques Chirac k dohode o Duisbergovom odchode z funkcie po štyroch rokoch. Chirac povedal, že súhlasí s názorom EP, že osemročný mandát prezidenta ECB sa nesmie rozdeliť. EP bude poriadať s prezidentom a ďalšími členmi vedenia ECB pohovory, ktoré vyvrcholia 13. mája v Štrasburgu hlasovaním pléna EP o tom, či tieto osobnosti odporúča. Konečné formálne schválenie pripadá Rade ministrov EÚ.
Politici krajín EÚ sobotňajšie vyhlásenie eura a vymenovanie prvého prezidenta ECB vítali a dohady okolo obsadenia tohto miesta nepovažovali za veľmi významné.
Nová eurozóna nazývaná aj Euroland sa stane najväčšou obchodnou a druhou najväčšou hospodárskou veľmocou na svete.
