e, kde sa roky chodilo "postávať, sácať, tárať, bozkávať, tancovať a zúriť až do rána". Kúsok z atmosféry Véčka, kde mnohí vysokoškoláci pred dvadsiatimi-tridsiatimi rokmi neúnavne "prezúrili" svoju mladosť, si dopriali aj počas prvých májových dní na Celosvetovom stretnutí Véčkarov - generácie `68. A hoci sa podľa slov usporiadateľov zo začiatku všetci na seba pozerali ,ako vyorané myši` ("mali sme si radšej všetci povinne pripnúť fotografie z mladosti"), počas trojdňového maratónu sa napokon všetko utriaslo do starých koľají a išlo opäť, tak ako kedysi, "iba" o dobrú zábavu, neprekonateľnú muziku 60-tych rokov, priateľské stretnutia, dobré jedlo a víno. Samozrejme, už zďaleka nie dve deci za päť korún. Aj niekdajším ,chudobným` študentom pribudli nejaké tie šedivé vlasy, vrásky, a neodmysliteľné mobilné telefóny po vreckách. Pod heslom "stretneme sa pri dverách" sa do Véčka - dnešných, už trochu uhladenejších priestorov Českého centra, opäť, tak ako pred tridsiatimi rokmi za dobré slovo vyhadzovačom, dostalo neuveriteľné množstvo ľudí. Starí priatelia, ktorí sa nevideli celý čas, si s krikom padali do náručia, zvedavo navzájom pozorovali, čo s nimi porobili roky, no predovšetkým sa tu, za asistencie niekoľkých televíznych štábov (zo stretnutia Véčkarov má vzísť bohatá fotodokumentácia aj film), pri fazuľovej polievke a údenom kolienku naozaj príjemne "táralo" počas tých troch dní celé hodiny. Samozrejme, popritom nechýbali vystúpenia bardov slovenskej pop-music, ktorí práve tu ešte ako zelenáči absolvovali svoje prvé muzikantské kroky: Blues 5, Janka Lehotského, Paľa Hammela, Funny Fellows, Vaska Velčického. Zaspievala si aj Marika Gombitová, skvelý bol sobotňajší koncert Olympicu, keď sa seriózni páni a dámy premenili na puberťákov a odspievali s kapelou všetky jej hity. Na konci sa dokonca Petr Janda, ktorý akosi prirodzene priťahoval najväčšiu pozornosť médií aj svojich slovenských kolegov-hudobníkov, nevyhol narodeninovému ,hoblu`. Okrem neho a Borisa Filana tu na jedinej oficiálnej časti programu - akejsi malej slovenskej Grammy, boli odovzdané Čestné členstvá Véčka (ceny vytvoril akademický sochár J. Vachálek) Marike Gombitovej, ktorá tu zožala standing ovations, "jednému zo stĺpov týchto priestorov" Jankovi Lehotskému, výtvarníkovi Jarovi Jelenkovi, na diaľku režisérom Jurajovi Jakubiskovi a Jurajovi Lihositovi, Kamilovi Peterajovi, hudobníkom Jozefovi Barinovi, Piťovi Popluhárovi, Igorovi Čelkovi, Dodovi Šošokovi, Mariánovi Vargovi, Paľovi Hammelovi, Ferovi Griglákovi, Dodovi Šuhajdovi, za hercov Stanovi Dančiakovi, športovcov zastupoval Jozef Golonka. Z emigrovaných Véčkarov cenu dostali Adam Kmeť, Igor Kutlík, Renata Morgan a Henry Kallan, in memoriam Dežo Ursiny, Ondrej Nepela, a dlhoročný riaditeľ V-klubu Pavol Gregor. A tento náhodný výber "notorických véčkarov" ešte zďaleka nie je uzavretý. Usporiadatelia nielen zamýšľajú veľký happening zopakovať o rok a pritiahnuť aj generáciu dnešných študentov, ktorí len tušia, čo Véčko pre ich predchodcov znamenalo, ale namlsaní pohodou prvých troch májových dní chcú čosi podobné zorganizovať už o tri týždne aj pre generáciu rokov 70-tych a 80-tych. Čestné členstvo chce Občianske združenie za obnovenie V-klubu udeliť postupne všetkým priateľom klubu - "duchovného chrámu" slovenských vysokoškolákov, ktorí mali to šťastie, že koniec 60. rokov vo Véčku prežili tak isto ako mladí ľudia na celom svete.