Občania Českej republiky si môžu vydýchnuť. Začiatkom týždňa sa zdalo, že vstup republiky do NATO by ešte mohol byť ohrozený - 20 amerických senátorov vyslovilo pochybnosti o rozšírení aliancie a pripojilo sa tak k táboru jeho odporcov. Medzitým sa však situácia upokojila a po nemeckých, dánskych, kanadských a nórskych zákonodarcoch ratifikoval vstup ČR, Poľska a Maďarska do
NATO rozhodujúcou väčšinou hlasov aj americký Senát. Dôležitú úlohu pritom iste zohralo štvrtkové vótum českého Senátu, keď sa 64 senátorov vyslovilo za vstup, iba traja boli proti, čím vyslali do Washingtonu jasný signál. Česká republika týmto ukázala svoju vôľu začleniť sa do Severoatlantickej aliancie, a to aj napriek odmietavému postoju republikánskych a komunistických poslancov spred dvoch týždňov, ktorým posilnili pozíciu tých amerických senátorov, ktorí sa obávali nebezpečného odcudzenia sa Moskve. Ratifikácia vstupu českým parlamentom a najnovšie aj americkým Senátom znamená ďalší výrazný krok vpred na ceste, ktorá sa začala ešte pred rokom 1989, keď odporcovia komunistického režimu - a predovšetkým súčasný český prezident V. Havel - vybudovali prvé základy vízie slobodného, politicky nezávislého štátu. Západné médiá privítali ratifikáciu vstupu do NATO ako "návrat Prahy do Európy", označujúc ho predovšetkým za víťazstvo Václava Havla. Predovšetkým jeho odhodlaniu a morálnej autorite, ktorej sa teší, môžu Česi vďačiť za to, že ich republika ako bývalý člen Varšavského paktu má - ak sa pre vstup vysloví aj zostávajúcich 11 členských štátov - veľkú šancu ocitnúť sa v spoločenstve nezávislých demokratických štátov.
Vstup ČR do NATO, ktorý ratifikoval americký Senát, zároveň poskytuje bezpečnostný rámec pre demokratický vývoj krajiny, a ochranu nielen pred vonkajším agresorom - ako zdôraznil český minister zahraničných vecí Jaroslav Šedivý, ale aj pred extrémistickými silami v krajine, ktoré by sa ešte mohli snažiť o návrat do starých čias. Jednoznačné vótum českých a amerických zákonodarcov je zároveň dôležitým vnútropolitickým signálom. Za vstup republiky do aliancie sa v apríli vyslovilo 51 percent Čechov, o 4 percentá menej ako v marci. Tento postoj je možné spájať predovšetkým s nespokojnosťou a neistotou širokých vrstiev obyvateľstva s momentálnou politickou situáciou. Demokraticky zmýšľajúcim českým politikom je však napriek tomu jasné, že jediná cesta vedie naspäť tam, kam Česká republika ešte pred nástupom komunizmu patrila - do spoločenstva demokratických štátov.
Autor: EVA GRUBEROVÁ, Praha (Autorka je stálou spolupracovníčkou
