"Na majstrovstvách sveta štartujem po štvrtý raz, vo Švajčiarsku som hral na šampionáte už pred ôsmimi rokmi - pravda, vtedy nastúpilo iba osem mužstiev. Dnes je to dvojnásobok. Zdá sa, že to narobilo trochu problémov organizátorom. V Zürichu urobili kabíny pre tímy skupiny B aj C vo vedľajšej výstavnej hale, z ľadu musíme prejsť peši asi 150 metrov. Zvykáme si. Šatňa je však veľká, tuším som v takej ani nebol. A vonku pred ňou kus prírody - kútik s trávou, umelá krava, sliepky, ovce. Zaujímavo vymyslené. Chalani sa mi smejú: Bača, ty sem teda pasuješ! Vraj je tu ako na salaši. Autobusom sa do hotela Intercontinental odvezieme asi za desať minút. Mojím spolubývajúcim na izbe je Momo, čo je prezývka Ivana Droppu. V Košiciach mu ju kedysi vymyslel Tóno Bartánus podľa filmu s Budom Spencerom. Vravel, že Droppa je taký silný ako spomínaný filmový hrdina. Vo štvrtok večer sme sa trochu prešli po meste, bývame prakticky v centre. Neďaleko hotela je atletický štadión, kde sa každoročne v auguste koná míting Weltklasse. Pred úvodným zápasom vládla v mančafte pohoda. Verili sme si, že Talianov zdoláme. Poznáme ich dobre z vlaňajších majstrovstiev sveta aj zo zimnej olympiády. Vedeli sme, že budú hrať tvrdo do tela, preto je dôležité zvládnuť súboje jeden na jedného. Telefonoval som domov, deväťročný Jakub, budúci hokejista, ma povzbudzoval - drží mi palce. Azda to dobre dopadne."
Autor: on
