v deň svojich okrúhlych narodenín na samostatných a pevných nohách, čiastočné ťažkosti mu však stále robia nevysporiadané vzťahy s arabskými susedmi.
Sen mnohých generácií Židov po celom svete sa naplnil 14. mája 1948, keď David ben Gurion vyhlásil v Tel Avive nezávislý Štát Izrael. Po siedmich hodinách ho však napadli vojská z okolia arabských krajín, čím sa začala písať dosť spletitá a krvavá moderná história židovského štátu.
Československo zaujalo pred 50 rokmi zvláštne miesto v srdciach mnohých Izraelčanov. Praha bola členom komisie OSN, ktorá pripravila rezolúciu z 29. novembra 1947 o rozdelení Palestíny na židovský a arabský štát. Veľkú zásluhu na dobrých vzťahoch mal vtedajší minister zahraničia Jan Masaryk, údajne "najväčší nežidovský sionista na svete", ale i štátny tajomník Vladimír Clementis.
Praha uznala Izrael päť dní po vyhlásení nezávislosti, bleskovo mu poskytla vojenskú pomoc (lietadlá a pušky) a požičala letisko v Žatci na výcvik izraelských pilotov, parašutistov i tankistov. Ako povedal prvý izraelský premiér Ben Gurion, "Československo zachránilo Izrael pred porážkou a zničením." Vtedy tiež vznikla báseň jedného z najznámejších izraelských básnikov Natana Altermana oslavujúca "českú pušku", ktorá sa dostala do šlabikárov židovských detí.
Za polstoročie dosiahol Izrael, pre bývalého amerického prezidenta Ronalda Reagana "krajina stability a demokracie v nepokojnej a násilníckej oblasti", výrazné úspechy, ale i trpké sklamania. Zo 600 000 obyvateľov pred 50 rokmi, ktorí museli spočiatku ťažko nachádzať svoju identitu a jazyk a obrobiť veľa štvorcových kilometrov púšte, vzrástol počet obyvateľov desaťkrát. Ľudia zápasili s obrovskou infláciou (napríklad v roku 1984 445 percent), obchodnými embargami, zapojili sa do piatich vojen s arabskými štátmi a sužovala ich i šesťročná palestínska intifáda.
Teraz má Izrael hrubý domáci produkt väčší ako všetky okolité krajiny spolu (17 000 dolárov na osobu, hoci sa rast vlani spomalil), najsilnejšiu armádu s jadrovým potenciálom na Blízkom východe, stabilnú demokraciu a je jednou zo svetových "jednotiek" v zavádzaní nových technológií.
Izrael tiež nikdy nenaplnil svoje pôvodné poslanie o "krajine mieru" (len po prvej izraelsko-arabskej vojne v roku 1949 museli zo svojich domovov utiecť stotisíce Arabov). Vzťahy s mnohými arabskými krajinami sú viac než napäté.
