Konflikt v Kosove zostáva na mŕtvom bode - Albánci, ktorí predstavujú 90 percent obyvateľstva tejto srbskej provincie, vytrvalo odmietajú rokovanie so srbskou stranou, žiadajú medzinárodné sprostredkovanie a ich predstavy o štatúte siahajú od autonómie cez vytvorenie Kosovskej republiky v medziach juhoslovanského zväzu, teda republiky rovnoprávnej so Srbskom a Čiernou Horou, až po úplné odtrhnutie sa. Belehrad dosiaľ odmieta medzinárodné sprostredkovanie v konflikte, ktorý za posledné dva mesiace stál život približne stovku ozbrojených separatistov aj civilných obyvateľov. Toto stanovisko si srbská vláda nechala potvrdiť všeľudovým hlasovaním. Kým kosovskí Albánci dosiaľ pripúšťali rokovanie s delegáciou, ktorá by reprezentovala juhoslovanský zväz, a nie Srbskú republiku, Belehrad si kládol vopred podmienku, že Kosovo vždy bude súčasťou Srbska.
Včera sa Kosovom zaoberali vyslanci kontaktnej skupiny pre bývalú Juhosláviu, ktorú tvoria USA, Británia, Francúzsko, Nemecko, Rusko a Taliansko. Už vopred však bolo známe, že názory v tomto rôznorodom zoskupení sa líšia. USA dali najavo, že kontaktná skupina by mala byť pripravená ponúknuť Srbsku "cukor i bič" - ekonomickú pomoc a podporu pri začleňovaní sa do medzinárodných štruktúr a zároveň ďalšie sprísnenie sankcií, vrátane zmrazenia zahraničných kont. Francúzsko a Rusko sa však prihovárali skôr za to, dať srbskému vodcovi Miloševičovi trochu oddychového času. Podľa nemenovaného predstaviteľa by kontaktnej skupine napokon stačilo, keby Srbsko pristúpilo na rokovania bez formálnych podmienok, t.j. bez trvania na súčasnom štatúte Kosova ako srbskej provincie. Spor okolo sankcií možno zjednodušene nazvať ako spor medzi americkým a ruským prístupom k balkánskym konfliktom. Kým ruské ministerstvo zahraničných vecí jemne pripomenulo, že ekonomické sankcie voči krajine môže vyhlásiť len Bezpečnostná rada OSN, americká strana dala najavo, že ak dôjde k nezhode medzi USA a ostatnými členmi kontaktnej skupiny, sú USA pripravené konať samy a o svojich rozhodnutiach ostatných partnerov zo skupiny len informovať.
Belehrad podľa niektorých zdrojov skutočne zvažuje možnosť vzdať sa predbežnej požiadavky na nemennosť súčasného štatútu Kosova. Svoj krok na ceste k rokovaniam musí urobiť aj albánska strana. Čo sa týka sankcií, v citlivej otázke, akou je Kosovo, medzinárodné sankcie v politickej rovine len zjednocujú Srbov v ich odpore voči spoločnému nepriateľovi. Miloševič sa tak opäť stáva spasiteľom srbského národa a Západ je nechápajúcim cudzorodým prvkom. Belehrad bojuje proti ozbrojeným separatistom a súčasne porušuje v Kosove základné ľudské práva. Sankcie by však v tomto konkrétnom prípade, keď proti sebe stoja dve strany s maximalistickými a nereálnymi požiadavkami a nie sú schopné začať dialóg, vyjadrili skôr bezmocnosť kontaktnej skupiny.
