týmto zákonom vlastne brzdia vývoj smerujúci k potrebe zjednotenia sa v názoroch, ako budovať prosperujúci štát. Novela nesleduje záujmy väčšiny občanov, ale záujmy skupiny ľudí dostať sa za každú cenu k moci, resp. udržať si ju na večné časy. Prečo sa o to súčasná elita usiluje, treba objasniť najmä ľuďom, ktorí sa o dianie v politike zaujímajú iba pred voľbami. Vládna garnitúra si nepočínala vôbec múdro, keď všetky rozhodnutia týkajúce sa riadenia štátu robila bez akejkoľvek kontroly opozičných poslancov. Táto prirodzená ochrana je vo väčšine právnych štátov úplnou samozrejmosťou. Zodpovední túto samozrejmosť, ba nutnosť vylúčili a sami si vykopali hrob. Diletantsky nakladali so štátnymi prostriedkami preferujúc svojich verných a zabudli ako na smrť, že svoje činy budú musieť obhájiť a niesť za ne plnú zodpovednosť pred svojimi voličmi. Aby sa vyhli najhoršiemu, horlivo vymýšľajú čoraz nezmyselnejšie východiská, smerujúce aj tak do beznádejného konca. Nemali by sa spoliehať na vyhlásenia niektorých ruských predstaviteľov, že ich podporia. Dnes si ani Rusi nedovolia vojenskú intervenciu na záchranu skrachovaných dobrodruhov v strede Európy. Veď ani verejná mienka ich občanov im nemôže byť ľahostajná, pretože už aj Rusko disponuje nezanedbateľným stupňom demokracie. Ešte donedávna vnucovaná láska k ruskému ľudu sa podľa mojej mienky premieňa na skutočnú a úprimnú sympatiu, sledujúc ich síce pomalé, ale veľmi nádejné premeny. Naozaj neviem, kde a ako sa ukončí arogancia mocných, pýšiacich sa, že sú zakladateľmi štátu, keď ho nedokážu riadiť tak, aby normálne fungoval. Nechcem byť zlým prorokom, ale spoločnosť, ktorá si nedokáže zvoliť prezidenta a doslova nivočí hodnoty hospodárske, ľudské i mravné, siaha na samotné základy štátu. Zdôrazňujem, že tentoraz ide naozaj o všetko!
Autor: JÚLIUS KVAČKAJ, Mýto pod Ďumbierom
