život. Najmä keď prefíkaní sú nadriadení a neschopní podriadení. Dobre sa tak zhromažďuje čas a zhromažďujú peniaze. Horšie je, že môj čas a moje peniaze. Konečne sme kúpili s manželom dvojizbový byt. Nevadí, že po rómskych spoluobčanoch - veď čoskoro príde naše druhé dieťa. Nevadí, že byt bude potrebné "dorobiť" a prestavať bytové jadro, požičiame si - veď tretí rok sporíme so stavebnou sporiteľňou a vieme o možnosti medziúveru. Aj keď "nadriadení" vyhlasujú v rádiu, že oň klienti nejavia záujem, my o čerpanie medziúveru požiadame, veď jeho vyplatenie do dvoch mesiacov iste oceníme a požičané peniažky dobrým ľuďom vrátime. Ha-ha. Hoci nás pracovníčka pobočky ubezpečila, že sme k žiadosti vyplnili všetky prepotrebné formuláre a priložili všetky prepotrebné faktúry, žiadosť o medziúver vybavujeme od júna minulého roka. Pýtate sa, čo sa stalo, že toľký čas ubehol a nič? Nuž z Bratislavy nás v niekoľkotýždňových intervaloch ubezpečovali, že už-už, ale predsa stále čosi chýbalo. A tak sme dokladali papieriky a dokladali. Ako mi odľahlo, keď nám oznámili, že už v decembri medziúver vyplatia. Ospravedlnili sa, že majú málo referentov, ale ich počet budú neustále rozširovať. A potom ďalšie zmeny. Vraj nové zákony: chýba ohlásenie o drobnej úprave. Komu a kam sme sa od pracovníčky pobočky v Nitre nedozvedeli. Tá sa len čudovala, že doteraz žiadni klienti dané tlačivo predkladať nemuseli.
Tak to je tá správna cesta: rozširovať byrokratický aparát. Prečo nie, milá Prvá stavebná sporiteľňa. Čím viac odboru neznalých podriadených, tým dlhšie môžeš "pootáčať" moje peniažky. Veď nie každý prejaví o to záujem. A to je koniec. Avšak nie rozprávkový. Hoci som stihla odrodiť, hoci sme odovzdali aj ten posledný súhlas k ohláseniu drobnej úpravy, ba dokonca podpísali zmluvu, aj podali sťažnosť, medziúver stále absentuje... A dôvera v I. stavebnú tiež.
Autor: JANA ŠIMKOVÁ, Nitra
