MARTIN AMIS - Narodil sa 25. augusta v roku 1949 v Oxforde, kde vyštudoval Exeter College. V rokoch 1972 - 1975 pracoval ako redaktor v Times Literary Supplement, v rokoch 1977 -1979 bol šéfredaktorom literárneho týždenníka New Statesman a od roku 1980 bol dopisovateľom The Observer. Vydal dve zbierky esejí Peklo pomätencov (The Moronic Inferno) a Návšteva u pani Nabokovovej (Visiting Mrs. Nabokov) a poviedky o nukleárnej vojne Einsteinove príšery (1987, Einstein`s Monsters). Po románe Poznámky o Ráchel (1974, The Rachel Papers), ktorý získal cenu Somerseta Maughama, nasledovali romány: Mŕtvolky (1975, Dead Babies), Úspech (1978, Success - v roku 1992 vyšla po česky vo vydavateľstve Mladá Fronta), Iní ľudia, tajomní príbeh (1981, Other People A Mystery Story - v roku 1996 vyšla po česky vo vydavateľstve Mustang), Peniaze (1984, Money), Londýnske polia (1989, London Fields) - znamenal jeho najväčší čitateľský úspech, Šíp času (1991, Time`s Arrow) a Informácia (1996, The Information). Jeho posledný román Nočný vlak (Night Train) vyšiel minulý rok a tohto roku vychádza zbierka poviedok Ťažká voda (Heavy Water). V súčasnosti píše pre Independent on Sunday a Malcolm Bradbury a Saul Bellow ho označili za jedného z najnadanejších anglosaských spisovateľov. V slovenskom preklade zatiaľ nevyšla žiadna Amisova kniha.
K prominentným hosťom 7. ročníka Festivalu spisovateľov (uskutočnil sa od 20. - 25. apríla v Prahe a bol paralelnou akciou k Festivalu Beat Generation) patril aj britský spisovateľ Martin Amis, ktorý do Prahy prišiel so svojou pôvabnou ženou - americkou spisovateľkou Isabelou Fonsecovou. Martin Amis, ktorý je synom slávneho spisovateľa sira Kingsleyho Amisa (zomrel pred tromi rokmi), obchádzal mýtus kontroverznej osobnosti s vysokou mierou arogancie voči novinárom a ešte viac literárnym kritikom. Pre Amisovu schopnosť provokovať ho ktosi označil za Micka Jaggera anglickej literatúry. Uznávaný spisovateľ však v Prahe ukázal len svoju "privrátenú" tvár ochotnú počúvať i rozprávať.
# V Prahe ste nepotvrdili obraz Martina Amisa ako provokujúceho človeka. Prečo?
"Po otcovej smrti sa so mnou začala diať zvláštna vec. Odrazu som o sebe začal oveľa viac premýšľať, skúmať sám seba. Už sa nevnímam ako syn Kingsleyho Amisa, ale idem sám za seba. Ostatne, pochopil som, že aj recenzenti patria k našej práci."
# Ako nutné zlo?
"Ako istá korekcia, ktorú občas zohľadňujem."
# S ktorými vecami pri svojej práci ešte počítate?
"Kedysi som tlačil maximum zo svojho talentu, dnes si myslím, že samotný - hocijako geniálny - talent nestačí. Spisovateľ musí byť bežec na dlhé trate. Musí mať výdrž."
# Na margo vášho talentu - váš otec údajne v rozhovoroch hovorieval, že vaše knihy nedokáže dočítať?
"Je to súčasť celkovej tendencie. Starší spisovatelia sa jednoducho boja čítať tvorbu mladých autorov. Ani ja to nerobím. V skutočnosti sme však mali s otcom veľmi dobrý vzťah a až na politiku sme si boli veľmi blízki. Pohľad zvonku je vždy skresľujúci."
# Ako treba čítať vaše knihy, aby pohľad nebol zavádzajúci?
"V tom správnom uhle a pri dobrom svetle... Mnohé moje práce sú vnímané ako tvrdé, chladné knihy. Možno preto, že je oveľa ľahšie písať o temných stránkach života než o šťastí. Kto však dokázal vzrušujúcim spôsobom zachytiť na papieri pocity šťastia? Azda iba Tolstoj, a to je všetko... Domnievam sa však, že aj v mojich knihách možno nájsť horúcejšie emócie."
# Myslíte si, že literatúra by mala vzbudzovať emócie obidvoch zafarbení?
"Pozitívne i negatívne pocity sú dobré, keď sú produktívne. Samozrejme, nevyhnutná dávka morálnych hodnôt je nevyhnutná. Čo však s takou knihou, pri ktorej zostávate chladný? Takému autorovi treba poradiť, aby robil niečo iné."
# Vo vašej poslednej knihe Nočný vlak je rozprávačom príbehu žena. Ako ste sa dostávali do sveta opačného pohlavia?
"Ak sa práca darí po literárnej stránke, žiadne zásadné rozdiely medzi obidvoma svetmi nevidím. Bola to pre mňa nová skúsenosť, ktorá ma presvedčila, že ľudia sú v zásade rovnakí."
# Potvrdila vám to aj vaša žena?
"Viac-menej áno, hoci ona by pri písaní volila iné umelecké postupy."
# Takže predsa inakosť.
"Nie však taká, aby z muža a ženy robila dve nezmieriteľné postavy. Isté konflikty sú len drobnými faulami na ceste spoločnej harmónie."
# To znie príliš ideálne.
"Lebo tomu verím."
# Čo keď skraty vzniknú v rovine muž-muž a žena-žena?
"Každý je zodpovedný za svoje konanie a aj ja ponúkam len jeden model. Či ním môžem napríklad ovplyvniť svet, to neviem. Ľudia však moje knihy čítajú a dúfam, že ich neberú len ako povinné čítanie, alebo ako štatistický materiál."
# Súčasťou Festivalu spisovateľov v Prahe bol aj Festival Beat Generation. Čo vo vás táto epocha vyvoláva?
"Príjemné pocity na pôvabný a stále inšpirujúci príbeh vo svetovej literatúre. A pritom to ovplyvnenie nemuselo byť priame. Treba však počítať aj s podvedomím."
# A Ferlinghetti?
"Veľmi inšpirujúci básnik. Človek, ktorý si po celý život udržal vlast-
ný názor na veci. Obdivujem ho,
hoci s ním nemusím vo všetkom súhlasiť."
# Päťdesiatku stihnete ešte v tomto tisícročí. Čo bude potom?
"V prípade, ak ju dosiahnem, budem uvažovať, ako oslávim Silvestra 1999. Magickým zlomom však neverím. To sú len špekulácie, ktoré nám diktuje tradícia. Ale nejakú knihu by som chcel ešte napísať."
Autor: Ľudo Petránsky Ml.
