Sedem rokov provizória počas rekonštrukcie historickej budovy je síce už dávno za nami, no košický operný súbor sa ešte stále nedokázal spamätať z totálneho vnútorného rozkladu. Ani štyri sezóny v prekrásne zrekonštruovaných priestoroch nevyburcovali divadlo k ráznemu návratu do normálnych prevádzkových koľají. Až kým sa po 35 rokoch nevrátil do repertoáru Wagnerov Blúdiaci Holanďan (nech mi Košičania odpustia, že nepoužijem ich výraz "bludný", ale u nás zaužívaný "blúdiaci") a neuveriteľným spôsobom nezdvihol sebavedomie ansámblu. Napodiv Richard Wagner, autor náročný, na Slovensku neudomácnený, vyžadujúci sýte, dramatické hlasy sa stal pre operu VŠD priam vykúpením. Trefná dramaturgická voľba, zmobilizovanie umeleckých síl, ambície dokázať, že sa to v Košiciach dá, urobili z nedeľnej premiéry na tamojšie pomery priam sviatok. A pritom sa košický Holanďan nerodil bez problémov. Režisér Branislav Kriška musel počas skúšobného procesu zmeniť javisko za operačnú sálu a odovzdať žezlo asistentke Božene Hanákovej, ktorá v pôvodných intenciách doviedla inscenáciu do konca. Kriška nepatrí k oponentom tradičných poňatí, jeho rukopis vedie racionalita, vkus a pokora k autorskému zápisu. Nie je však až natoľko puritánsky, aby do svojich prác nezačlenil kus svojho ega - zväčša sa mu v tejto línii darí vytvoriť atmosféru, dať postavám základné charakterové rysy, dosiahnuť napätia vo vzťahoch. Tieto prvky sa premietli i do košického Holanďana, rozohratého na skôr staromilne orientovanej scéne (najčistejšie 2. dejstvo) Otta Šujana. Jedine záver opery ostal nedopovedaný, otvorený, s ťažko čitateľným zámerom réžie. V náročnej wagnerovskej partitúre preukázal Boris Velat svoje nesmierne bohaté skúsenosti, vyzretý názor, ale i tendenciu trocha neutralizovať výrazové a tempové kontrasty. Rozhodne viac práce si mal dať s predohrou, ktorá odznela na dolnej hranici profesionality. Naopak, prekvapil zbor (zbormajster R. Skřepek), znel sýto, farebne a výrazovo oduševnene. V titulnej úlohe preukázal zregenerované spevácke sily František Balún, ktorého som v takej forme nepočul spievať vari pätnásť rokov. Dve ďalšie kreácie boli priam vzorové - vokálne jadrný a výrazovo pestrý Daland Olega Korotkova a timbrovo opojný, vzorne frázujúci Erik Vladimíra Prokopenka. Mária Repková (Senta) mala veľa pekných, emotívnych miest, no musí si technicky upevniť vysokú polohu. Sviežim a mladistvým Kormidelníkom bol nádejný Michal Lehotský.

Autor: PAVEL UNGER (Autor je hudobným kritikom)