Zo štyroch južných Kurilských ostrovov, ktoré obsadilo Rusko v roku 1945, tri z hľadiska medzinárodného práva "kurilské" vlastne nie sú. Do roku 1945 nebol ruský ani jeden z nich. Väčší Kunašir, malý Šikotan a drobná skupinka Habomai sú viditeľné voľným okom z japonského ostrova Hokkaidó. Japonsko ich spravovalo ako súčasť tejto svojej provincie. O týchto troch ostrovoch nie je zmienka ani v jednom historickom rusko-japonskom dokumente vzťahujúcom sa na Kurilské súostrovie. Až v zmluve zo Šimody z roku 1885 sa spomína len o pár míľ severnejší Iturup Etorofu, ale aj ten zostal Japonsku. Rusku pripadla len časť Kuríl na sever od neho. O 20 rokov sa ich však cárska vláda zriekla Petrohradskou zmluvou, za čo Japonsko uznalo ruskú zvrchovanosť nad južnou časťou Sachalinu. O túto zvrchovanosť Rusko neskôr prišlo po prehranej vojne s Japonskom v roku 1905 Portsmouthskou zmluvou. Sporné ostrovy pri Hokkaide obsadili sovietski vojaci v posledných hodinách druhej svetovej vojny, aby z amerického víťazstva nad Japonskom mali niečo aj v Kremli. Týždenník Moskovskije novosti si o tom myslí, že Josif Stalin "dal vojnovým vyslúžilcom a ich rodinám za ich útrapy namiesto chleba, šatstva a liekov ostrovné skaliská a zasial tým semeno" trvalého sporu medzi Moskvou a Tokiom. Mierovej konferencie v San Franciscu v roku 1951 sa urazený Sovietsky zväz nezúčastnil. Zo záväzku Tokia vzdať sa Sachalinu a toho, čo podľa príslušných zmlúv je Kurilské súostrovie, preto nevznikli Moskve nijaké nároky. A už vôbec nie na "nekurilské" japonské severné ostrovy. S Tokiom si dnes musí Moskva uzavrieť mierovú zmluvu sama. Rozhovory na túto tému povedú námestníci ministrov zahraničných vecí. Je to v tejto veci jediný výsledok víkendových rokovaní ruského prezidenta Jeľcina s predsedom japonskej vlády Hašimotom v japonskom Kawane.
Pochopiteľne, od bludu o ruskom "práve víťaza", zdedenom po Sovietskom zväze, Boris Jeľcin upustiť práve teraz vlastne nemohol, ani keby chcel. So starokomunisticko-národnou Štátnou dumou má už dosť oštary pre vládnu krízu. Pre ňu musel návštevu v Kawane posunúť o týždeň a skrátiť o deň. Mohol rátať so zdvorilosťou Japoncov, no za dnešného stavu japonského hospodárstva len sotva s tokijskou investičnou štedrosťou. A tak pre neho ostali ostrovy, z ktorých je kurilský len jeden, a aj ten sa dostal do moci Kremľa až v roku 1945, po veľmocensky naďalej "ruskými južnými Kurilami".
Autor: Jozef Fukatsch (Autor je stálym spolupracovníkom SME)
