Na českej politickej scéne sa všetky oči upriamujú na jediný cieľ: júnové parlamentné voľby. Podobne ako politici, aj experti stále viac pochybujú, že z volieb vzíde stabilná vláda. Ani jedna strana nemá šancu získať absolútnu väčšinu, každá je odkázaná na koalíciu. Predovšetkým v tábore menších konzervatívnych strán prevláda úsilie posilniť medzi sebou hranice, namiesto snahy nájsť spoločný jazyk. Táto skutočnosť sťažuje akékoľvek rokovania o budúcich koalíciách. Eliška Rendlová, riaditeľka inštitútu pre výskum verejnej mienky (IVVM), je skeptická: "Bude to ťažké aj preto, že v popredí stojí predovšetkým imidž strany a politikov, nie konkrétne programy." Tie sa od seba podľa Rendlovej len málo odlišujú. V dôsledku sponzorských afér, ale aj celkovo sa zhoršujúcej ekonomickej situácie v ČR klesla popularita pravicových strán. Jedna z nich, ODA, sa dokonca musí obávať, či sa jej podarí návrat do parlamentu. Podľa posledných prieskumov by jej dali hlas ani nie tri percentá voličov. Na skromnejší výsledok ako vo voľbách 1996 sa v dôsledku neprehľadného lavírovania medzi pravicou a ľavicou musí pripraviť aj Luxova KDU-ČSL. ODS sa naopak podarilo zastaviť hrozivý pád preferencií. Únii svobody, ktorú mnohí v Českej republike označujú za "ODS dva", sa v priebehu necelých troch mesiacov podarilo vyšplhať až na druhé miesto voličskej popularity. Takáto vlna sympatií pre mladú stranu nie je podľa expertov ničím výnimočným, je však otázne, či vydrží až do volieb. Podľa výsledkov prieskumu agentúry Sofres-Factum si totiž až 67 percent Čechov myslí, že politici Únie svobody utiekli pred zodpovednosťou.
Za favoritov volieb je všeobecne považovaná ČSSD, ktorá ešte pred tromi rokmi so 6 percentami stála na okraji straníckeho spektra. V decembri 1997, krátko po páde Klausovej vlády, by pre ČSSD hlasovalo rekordných 30 percent voličov. Pred mesiacom bol predseda sociálnych demokratov Miloš Zeman obvinený zo zapletenia sa do tzv. bamberskej aféry, ktorej okolnosti zatiaľ nie sú celkom objasnené. Ani masívna kritika v médiách však stranu nepoškodila a podľa posledných výskumov verejnej mienky by ČSSD vo voľbách získala 25,8 percenta. Ale ani tejto strane, o ktorej volebnom víťazstve sa v ČR nepochybuje, sa pravdepodobne nepodarí získať absolútnu väčšinu, umožňujúcu vytvoriť stabilnú vládu. Z možných koaličných partnerov pritom do úvahy prichádza iba KDU-ČSL, ktorej členská základňa je v otázke koalície s ČSSD veľmi nejednotná.
Skoro 27 percent českých voličov ešte nie je rozhodnutých, ktorej strane dá svoj hlas. A sú tu ešte ďalšie nevyspytateľné faktory. Popularita extrémistických strán, republikánov a komunistov, rastie spôsobom, vzbudzujúcim oprávnené obavy. Tieto strany priťahujú predovšetkým ľudí, ktorí sú sklamaní vývojom v ČR, v prípade republikánov mladých nezamestnaných. Pozornosť v poslednom čase vzbudzuje ešte jedna strana, ktorej sa podarilo prekročiť magickú hranicu 5 percent, potrebnú pre vstup do parlamentu: Strana dôchodcov za životné istoty. Aj nečakaný vzostup tejto populistickej strany ukazuje, že nespokojnosť v širokých vrstvách obyvateľstva môže pri júnových voľbách spôsobiť netušené prekvapenia.
Autor: EVA GRUBEROVÁ, Praha (Autorka je stálou spolupracovníčkou
