ide predovšetkým o zlepšenie vývoja bežného účtu platobnej bilancie a zníženie jeho deficitu v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka, rýchlejší rast príjmov oproti výdavkom v bilancii služieb, pokračujúci prílev najmä dlhodobých zdrojov na kapitálovom a finančnom účte. Deficit bežného účtu platobnej bilancie v roku 1997 dosiahol 6,8 % z HDP, oproti 11,3 % v roku 1996. Priaznivejšie výsledky vývoja bežného účtu platobnej bilancie a zníženie jeho deficitu v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka o 25,9 mil. USD boli ovplyvnené predovšetkým zlepšením salda zahraničného obchodu. Priaznivejší vývoj obchodnej bilancie bol podporený aj rastom príjmov bilancie služieb (ktoré sa zvýšili o 13,5 %) oproti výdavkom (nárast 9,8 %). V porovnaní s rokom 1996 sa však zaznamenal pokles príjmov z aktívneho cestovného ruchu o 14 %. Nárast zahraničných záväzkov SR sa prejavil aj vo zvýšení deficitu bilancie výnosov, ktorý sa zo 45 mil. USD v roku 1996 zvýšil v roku 1997 na 131,6 mil. USD. Tento vývojový trend možno očakávať aj v ďalšom období. Aj pri niektorých priaznivých výsledkoch dosiahnutých v roku 1997 celkový vývoj platobnej bilancie ukazuje, že dynamika prílevu zahraničného kapitálu nezodpovedá potrebám vyplývajúcim z reštrukturalizácie ekonomiky a neprebieha tempom porovnateľným v susedných transformujúcich sa krajinách. Aj keď deficit bežného účtu platobnej bilancie za 11 mesiacov roku 1997 bol kompenzovaný prílevom kapitálu na kapitálovom a finančnom účte a vykázal sa tak prebytok vo výške 1,3 miliardy USD, podiel prebytku tohto účtu oproti rokom 1995-1996 výrazne klesol. Z hľadiska štruktúry kapitálového a finančného účtu možno pozitívne hodnotiť zvýšený rozsah podnikových úverov. Z odvetvového hľadiska úvery smerovali predovšetkým do výroby a rozvodu elektriny, plynu a vody (65 % celkových úverov pre podnikovú sféru). Ďalej do spracovateľského priemyslu, najmä do odvetvia výroby koksu a rafinácie ropných produktov a odvetvia výroby kovov. Teda nie do odvetví strojárstva a elektrotechniky, kde by masívnejší prílev zahraničného kapitálu bol želateľný. V sektore vlády a NBS prírastok úverov predstavoval predovšetkým realizáciu pôžičky od EXIM Bank of Japan (2 mld Sk), úver od vlády Ruskej federácie na dostavbu JE Mochovce (1,2 mld Sk) a úver pre Štátny fond cestného hospodárstva (2,4 mld Sk).