(najmä vývoj zamestnanosti v obchode, hoteloch, reštauráciách a opravárenských službách). Z formálne štatistického hľadiska sa pokles zamestnanosti prejaví ako faktor zvyšujúci tempo rastu produktivity práce nad dosiahnuté tempo rastu celej ekonomiky alebo jej odvetví. Rast produktivity by sa však v danom prípade nemal interpretovať len ako výsledok technologicko-organizačných inovácií. Do istej miery totiž k poklesu zamestnanosti (a tým aj k rastu produktivity) prispelo zhoršenie finančnej situácie (hospodárskych výsledkov) podnikov v roku 1997, ktoré bolo spojené s utlmením nerentabilných výrob. K zhoršeniu vývoja nezamestnanosti došlo v roku 1997 v slovenskom hospodárstve pri súčasnom zachovaní vysokého tempa hospodárskeho rastu. Zistená silnejúca nerovnováha na trhu práce sa teda nedá dať do súvislosti s poruchami v rastovom procese. V roku 1997 sa línia rastu reálnych miezd značne priblížila k línii rastu produktivity práce, a súčasne sa v tomto odvetví zmenšila zamestnanosť oproti roku 1996 o 3 %. V obdobiach prírastku počtu nezamestnaných sa voľné pracovné miesta neobsadzujú intenzívnejšie než v čase, keď sa počet nezamestnaných zmenšuje. Relatívna nezávislosť počtu voľných pracovných miest od zmeny počtu nezamestnaných poukazuje na možnosti intenzívnejšieho využívania rekvalifikácie. Možno vysloviť predpoklad, že na sústavné znižovanie miery nezamestnanosti, a teda aj pre súbežné zvyšovanie zamestnanosti, je okrem iného potrebné: po prvé, zvyšovanie kvalifikačnej úrovne ekonomicky aktívneho obyvateľstva a, po druhé, vytváranie predpokladu na to, aby sa rastúca vzdelanostná úroveň mohla transformovať na rast kvalifikácie a jej praktické uplatnenie. To sa, zrejme, nezaobíde bez štruktúrnych zmien v ekonomike, a teda aj bez výdatnej hospodárskopolitickej podpory.