Cenový vývoj na hospodárske nerovnováhy reagoval neobvykle. Index spotrebiteľských cien aj v roku 1996 citeľne klesol a v roku 1997 stúpol nepatrne. Hodnoty deflátora HDP (rozdiel medzi HDP v bežných cenách a stálych cenách) dokonca klesli nielen v roku 1996, ale aj v roku 1997. Nerovnováhy vznikajúce v ekonomike sa dosiaľ rastom cien riešili iba v relatívne malom rozsahu. Informácie vedú k hypotéze, že vývoj cien bol určovaný prevažne menovým vývojom. Vývoj menových aktív i s nimi korešpondujúci vývoj menového agregátu M2 poukazujú na to, že menová politika NBS bola počas rokov 1995-1997 stále trochu expanzívna. Zmeny nastali od decembra 1996 a v priebehu roka 1997 silneli v štruktúre medziročných prírastkov menových aktív. Rozhodujúcim prvkom zmien sa stal nárast čistých úverov poskytovaných verejnému sektoru (vláde a FNM) a s ním spojené zmenšovanie objemu úverov poskytovaných podnikom a obyvateľstvu. Zväčšovanie úverov pre verejný sektor vplývalo na obrat vo vývoji miery inflácie nepriamo - prostredníctvom svojho pôsobenia na vývoj priemernej úrokovej miery z úverov. Rast úrokovej miery z úverov bol ovplyvnený aj inými faktormi, no vplyv podpory štátnych financií úverovaním ich deficitu bol zrejme nepretržitý a výrazný. Menová politika bola dosiaľ schopná eliminovať vplyv vývoja štátnych financií a ich nerovnováhy na cenový vývoj za pomoci značného preskupenia štruktúry úverov, no nepriamemu vplyvu nepriaznivého vývoja v štátnych financiách na ceny zabrániť nemohla. Rast úrokovej miery z úverov sa prejavuje v rastúcich nákladoch a cez ne aj v rastúcej miere inflácie. Vplyv tohto nákladového faktora rastu cien však bol pomerne slabý. Medziročný prírastok jednotkových nákladov práce pôsobiaci na cenový vývoj sa z 11,8 bodu v roku 1996 znížil na 5,7 bodu v roku 1997. Aj to však, spolu s rastom úrokových mier z úverov, prispelo k obratu vo vývoji cien, ktorý sa uskutočnil v roku 1997 a mal povahu zrýchlenia nákladovej inflácie. Na rozdiel od vplyvu spomenutých faktorov, ktorý sa na vývoji cien všetkých skupín tovarov a služieb prejavil v roku 1997 približne rovnako, ďalšie cenotvorné faktory (najmä antiimportné opatrenia a štátna regulácia cien) pôsobili diferencovane. Svedčí o tom rozpätie medzi prírastkom cien v rôznych komoditných skupinách spotrebiteľských cien. Od decembra 1996 do decembra 1997 sa zvýšili ceny pri výdavkoch na: potraviny a nealkoholické nápoje, dopravu o 4,9 %, hotely, kaviarne a reštaurácie o 5,4 %, nábytok, bytové vybavenie a bežnú údržbu domu o 5,9 %, odevy a obuv o 8,5 %, bývanie, vodu, elektrinu, plyn a iné palivá o 9,1 %, rekreáciu a kultúru o 9,3 %, zdravotníctvo o 14 %.