Tempo hospodárskeho rastu SR sa dosiahlo pri výrazných prejavoch vonkajšej nerovnováhy i pri zjavných symptómoch nerovnováhy vnútornej. V roku 1997 vývojové trendy dopytu, faktory, ktoré ich spôsobujú, aj ich vzťah k hospodárskemu rastu dostali novú podobu. Po dvoch rokoch negatívneho pôsobenia na tempá hospodárskeho rastu sa v roku 1997 podieľal na prírastku HDP opätovne aj vonkajší dopyt. V roku 1996 sa jednotlivé súčasti vnútorného dopytu podieľali na raste finálneho dopytu (aj HDP) dosť intenzívne. V 1.-3. štvrťroku 1997 bolo značné spomalenie rastu zásob prirodzenou reakciou na ich enormný rast v predchádzajúcom období. Do normálnych koľají sa spomalením svojho tempa dostáva v roku 1997 aj rast spotreby štátu. Napriek početným, náhlym a nepravidelným výkyvom vo vývoji súčastí finálneho dopytu sú v SR jeho hlavné štruktúrne proporcie dosť stabilné. V období transformačného oživenia rastu (1994-1997) sa priemerný podiel celkovej spotreby z HDP pohybuje na úrovni blízkej predtransformačnému stavu, a pritom je hlboko pod úrovňou dosahovanou nielen v západoeurópskych a severoamerických ekonomikách, ale aj (s výnimkou ČR) v iných transformujúcich sa krajinách stredoeurópskeho regiónu. Vysokú stabilitu vykazuje aj podiel hrubých úspor. V ekonomikách s výdatným prílevom zahraničného kapitálu nemusí makrostabilitu narušiť ani mierna prevaha podielu tvorby hrubého fixného kapitálu nad podielom hrubých úspor. Prípad SR v rokoch 1996 a 1997 má inú povahu. Rozsiahle prekročenie podielu hrubých úspor podielom tvorby hrubého fixného kapitálu, resp. jeho ešte vyššie prekročenie podielom tvorby hrubého kapitálu (zahrnujúceho aj podiel zmeny stavu zásob z HDP) je výrazom toho, že investície do fixného kapitálu i zásob sa financujú nielen z národných úspor, ale vo veľkom rozsahu aj z cudzích - úverových zdrojov. Z toho vyplýva,že značná časť HDP vyprodukovaného v rokoch 1996 a 1997 nevznikla z vlastných síl slovenského hospodárstva. Prekročenie rozvojových možností daných národnými hrubými úsporami mohlo v SR aj v roku 1997 zvýšiť tempo hospodárskeho rastu len pri ďalšom narušení vonkajšej i celkovej hospodárskej rovnováhy.