zhruba o 4 % (o 2 % v roku 1996). Na druhej strane prírastok dovozu predstavoval v bežných cenách len 2,8 %, čo je podstatne menej ako v roku 1996 (30,7 %). Vzhľadom na rast inflácie a dovozných cien (väčší ako rast vývozných cien) sa odhaduje, že dovoz zaznamená za rok 1997 reálne dokonca pokles (cca o 1,8 %). V dôsledku toho sa v roku 1997 očakáva, že deficit obchodnej bilancie SR (po úplnom doúčtovaní dovozu) v porovnaní s minulým rokom bude nižší o cca 15 mld Sk. Jeho pomer k HDP by sa tak znížil z 12,1 % v roku 1996 na 8,6 % v roku 1997, čo je priaznivá tendencia. Na druhej strane však uvedené tendencie znamenali pokles prírastku celkového zahraničnoobchodného obratu zo 17 % v roku 1996 na 6,7 % v roku 1997. Znamená to, že v roku 1997 sa ďalej znížila otvorenosť slovenskej ekonomiky pre medzinárodný obchod. Počas roka 1997 sa zahraničný obchod SR vyvíjal nerovnomerne.
Priaznivejší vývoj zahraničného obchodu SR v roku 1997 ovplyvnili viaceré faktory. Proces zhodnocovania slovenskej koruny pokračoval aj v roku 1997, hlavne voči krajinám EÚ. Napriek tomu sa ukazuje, že vo vzťahu k obidvom hlavným obchodným teritóriám SR bol tento faktor prekrytý intenzívnejšie pôsobiacimi faktormi. Pokiaľ ide o vývoz, zrýchlenie jeho dynamiky oproti roku 1996 bolo v rozhodujúcej miere ovplyvnené priaznivou konjunktúrnou situáciou v krajinách západnej Európy a z nej vyplývajúcim rastom vonkajšieho dopytu týchto krajín, predovšetkým po výrobkoch určených na výrobnú spotrebu. Preto sa napriek pretrvávajúcemu zhodnocovaniu koruny vďaka existujúcej konkurenčnej výhode, najmä vo forme nižších pracovných nákladov, pre slovenských vývozcov vytvoril priestor exportného expandovania na tomto významnom segmente svetového trhu. Faktor zmien v cyklickom vývoji v dovážajúcich krajinách v rozhodujúcej miere ovplyvnil vývoz SR aj do ČR (kde nastalo v roku 1997 výrazné spomalenie rastu ekonomiky), ale aj do USA, na Ukrajinu a do Ruska. Vývoz do ČR bol však tlmený aj znižujúcim sa podielom participácie slovenských vývozcov na celkových potrebách dovozu pre výrobnú spotrebu v ČR (z 23,3 % v roku 1993 na 13 % v roku 1997). Príčiny tohto znižujúceho sa podielu je veľmi ťažké identifikovať. Hypoteticky môže ísť o problém uspokojenia dopytu v požadovaných sortimentoch, ale aj o pôsobenie zahraničných konkurentov na českom trhu. Opatrenia hospodárskej politiky prijaté vládou v roku 1997 na podporu exportu sa v exportnej výkonnosti ekonomiky SR zatiaľ významnejšie neprejavili. Boli tiež prekryté silným vplyvom konjunktúrneho vývoja u hlavných obchodných partnerov. Svedčí o tom aj skutočnosť, že dynamika exportu, napriek jej určitému rastu v roku 1997, zaostala za priaznivou dynamikou z rokov 1994 a 1995. V teritoriálnej orientácii zahraničného obchodu SR sa v roku 1997 ďalej posilnila pozícia krajín Európskej únie (42 % celkového zahraničného obchodného obratu), keď prírastok obchodného obratu s týmto zoskupením predstavoval až 94 % celkového prírastku obratu SR. Vďaka vyššiemu prírastku vývozu ako dovozu sa pasívne saldo s EÚ znížilo zo 6,8 mld Sk v roku 1996 na 5,6 mld Sk v roku 1997. Druhým najväčším partnerským obchodným teritóriom SR boli krajiny CEFTA 5, no ich podiel sa znížil z 35 % v roku 1996 na 33 % v roku 1997. Podiel ČR na vývoze SR v roku 1997 bol 26,7 % a na dovoze SR 23 %. Obchodná bilancia s ČR prešla z aktíva v rokoch 1994-1996 do pasíva 1,8 mld Sk a s ostatnými krajinami CEFTA vykázala aktívum 13,4 mld Sk.
