Nijaké otvorené otázky medzi Slovenskom a Lotyšskom nie sú. Pod veľkým titulkom to na prvej strane zvestoval denník HZDS po návrate predsedu hnutia z návštevy v Rige. Tam sa tomu dozaista potešili, lebo mali akurát dosť otvorených otázok s Moskvou. Tie sa však podľa rižského denníka Diena, odolávajúceho sa na lotyšský "krízový štáb" v sobotu uzavreli. Návrhy príslušných zákonov sa majú dnes predložiť parlamentu. Stane sa tak so zreteľom na realitu, predovšetkým hospodársku. Nebude asi nutné "napomáhanie zmierneniu situácie" veľkoryso ponúknuté Vladimírom Mečiarom, ktorý sa predsa preslávil "znižovaním napätia" už doma na Slovensku.
V Moskve ostal kremeľský hovorca Sergej Jastržembskij na pôde skutočnosti. Odporúčal nevymýšľať veterné mlyny, s ktorými by Rusko muselo potom bojovať. Denník Russkij telegraf vyčítal horlivcom "potrestanie" Lotyšska, že ich nezaujíma osud tých, ktorí by tým utrpeli. Lotyšský minister zahraničných vecí Valdis Birkavs vyslovil v moskovskej televízii názor, že by to boli v jeho krajine všetci. Ľavicový minister hospodárstva si v Rige vyslúžil odvolanie za triezvy odhad, že obmedzenie prepravy ruských ropných produktov a tovaru najmä po lotyšských železniciach o v Moskve ohlásených pätnásť percent by znamenalo pre Rigu ročnú stratu 400 miliónov dolárov. Na druhej strane však rozhlas Golos Rosii zaznamenal, že moskovské podniky a úrady zamestnávajú pri tomto tranzite zväčša Rusov z Lotyšska. Tých sotva rozradostní výhľad na stratu práce.
Navyše prúdi cez Lotyšsko na Západ údajne viac ruského tovaru ako cez Litvu, Estónsko, ba aj Petrohrad dovedna. Preto vyzdvihol Sergej Jastržembskij dôležitosť stavby nových prístavov pri Baltskom mori. To je však jednak otázka desaťročí, jednak toho, kde by sa vlastne mali budovať na krátkom ruskom pobreží Fínskeho zálivu. Ďalší ruský baltský prístav Kaliningrad, do konca vojny nemecký Kráľovec, je vklinený stovky kilometrov od ruských hraníc medzi Litvu a Poľsko, takže po súši je prístupný len cez ich územie.
Varšavská Rzeczpospolita teda vidí v prísnom vystupovaní prezidenta Borisa Jeľcina voči Lotyšsku uprostred vlečúcej sa moskovskej vládnej krízy skôr "ukazovanie národnokomunistickej opozícii, že vie byť rovnaký ako ona". Podľa poľského denníka je to hra s lotyšským, no aj ruským ohňom. Ak to nie je nadsadené, tak by bola horšia než vymýšľanie veterných mlynov v otvorených otázkach.
Autor: Jozef Fukatsch (Autor je stálym spolupracovníkom SME)
