Včera krátko po piatej hodine ráno sa začali ulice Košíc pomaličky zapĺňať prvými netrpezlivými kúpačmi. Už po desiaty raz medzi týmito ranostajmi nechýbali ani mládenci z folklórneho súboru Želieziar. A aj keď tentoraz chrípka, ktorá neobišla kočiša, spôsobila menšie zmeny v ich plánoch, o dobrú náladu ich nepripravila. V krojoch, s perami za klobúkom, s takmer dvojmetrovým korbáčom si mašírovali po košických sídliskách a spevom prilákali desiatky divákov. "Čakali sme ich až napoludnie," vysvetľovala Marta Rusnáková, mamička dvoch dcér Mariky a Slávky - členiek súboru Železiar, ktoré chlapci vytiahli takmer z postelí. "V našom bloku si už ľudia zvykli, že vždy na Veľkú noc prichádzajú chlapci a pred vchodom sa koná veľká oblievačka. Susedovie chlapec dokonca odmietol ísť k babke na dedinu, len aby to mohol opäť vidieť," dodala mamka núkajúc kúpačov kalíškom. Pridal sa otec Rudolf zvyknutý na podobné obyčaje. Veď dcéry tancujú v Železiari už celých osem rokov. Veľkonočných návštev absolvovali chlapci včera viac než tucet a prešli pritom takmer celé Košice. O niečo menej starostí mali členovia folklórnej skupiny Hrabina v Myslave. Aj preto, že ich folklórnu skupinu tvoria len dve desiatky členov, z ktorých väčšine tiahnu rôčky cez štvrtý krížik. "Kedysi chodievali chlapci z jedného konca dediny na druhý a každú dievku poriadne vykúpali neraz i v potoku. Za šibačku dostali vajíčko zafarbené odvarom z cibuľovej šupky alebo červeným krepovým papierom. Dnes sú šibačky skromnejšie. Nielen preto, že v obci zostalo len veľmi málo mladých," hovorí vedúca folklórnej skupiny Hrabina Veronika Krišicová. Skrývať sa pred chlapcami bolo podľa nej v Myslave súčasťou dobrej výchovy každej dievčiny. K tunajším dnes už takmer zabudnutým zvykom patrila aj príprava domácich voňaviek - odvaru z fialiek, ktorými prejavovali úctu voči starším ženám. Dnes je však priam nemysliteľné, aby mládenci z Myslavy na Veľkú noc polievali dievčence v krojoch. "Naše kroje sú veľmi vzácne, všetko pôvodné, mnohé aj storočné," vysvetľuje Veronika Krišicová a dodáva: "Všeličo sa z nášho života vytráca. Blízkosť Košíc poznačila tradície našej obce, preto sa neraz aj s vypätím všetkých síl snažíme zachovať aspoň spevy a zvyky Myslavy spojené s kresťanskými sviatkami." Tie veľkonočné k nim bezpochyby patria.