Úprava platná od nového roku totiž plošne znižuje dotácie približne na polovicu. Experti K-8 sú názoru, že je možné vyprodukovať jeden gigajoul (Gj) za cenu okolo 220 korún, je však verejným tajomstvom, že sú firmy, ktoré vyrábali za násobok tejto sumy a celkom bežné náklady boli okolo 300 Sk. Pri stanovenej maximálnej cene pre obyvateľa, najprv 150 (tohto roku už 165 Sk/Gj), vyrovnávala rozdiel štátna dotácia. Podľa novej úpravy teda v obciach, kde sa blížili k sume 220 Sk/Gj a dostávali 35 Sk dotáciu, dostanú už len 17,50, čím klesne výrobca pod hranicu rentability. Naproti tomu tam, kde s teplom šafárili a vyrábali za 300 Sk, dostanú dotáciu 67,50 Sk, čo umožní vytvoriť zisk, ak sa urobia jednoduché technické úpravy a začne sa vyrábať v reálnej cene. Okresné úrady, ktoré rozhodujú o cene od výrobcu aj o cene pre obyvateľa, môžu disproporciu znížiť. Je to však na úkor budúcnosti. Riaditeľ spoločnosti C-term, ktorá dodáva teplo do bratislavskej Petržalky, informoval, že Okresný úrad Bratislava V stanovil cenu tepla od nich na 219 Sk, čo je o sedem korún menej, ako bola vlaňajšia realizačná cena. Firma tak bude mať znížený príjem o 16,1 milióna korún. Uviedol, že to síce kompenzovať môžu, ale len tak, že znížia zisk, a teda obmedzia investície, prípadne nevykonajú letnú odstávku, čo znamená zvýšené riziko porúch počas vykurovacieho obdobia. Usporiť na mzdách nemôžu, pretože prví by odchádzali odborníci, na ktorých celá výroba a rozvod tepla stojí.

Autor: Sme-gub