Juraj Nvota má dar neobyčajnej divadelnej interpretácie, povedal dramaturg pražského Štúdia Ypsilon Jaroslav Etlík, ktorý má tiež svoj podiel na tom, že slovenský režisér Divadla Astorka - Korzo `90 Juraj Nvota túto stredu odpremiéroval prvú z dvoch inscenácií, ktoré na pôde Ypsilonky pripravoval od konca januára. Tak ako to u Nvotu býva, rád sa vracia k autorom, s ktorými sa už raz stretol. Hra maďarského dramatika Györgyho Schwajdu Pomoc v jeho réžii mala premiéru v osudný novembrový večer 1989 v Štúdiu S. Svätá rodina je teda druhým Schwajdovým titulom v jeho režisérskom registri a pre uvedenie v Ypsilonke sa mu vidí byť najvhodnejším. K spolupráci si ako vždy prizval scénickú a kostýmovú výtvarníčku Monu Hafsahl, ktorá sa postarala o výtvarnú stránku inscenácie.
# Došlo k pozvaniu na pohostinnú réžiu iba na základe pravidelných recipročných prehliadok oboch spriatelených divadiel alebo to má korene ešte v osobných začiatkoch Juraja Nvotu, keď sa ako študent VŠMU zoznámil s režisérom Janom Schmidtom, lídrom Ypsilonky?
JURAJ NVOTA: "Ide zrejme o súčet dvoch celkom nezávislých náhod, vzájomné kontakty medzi našimi divadlami akosi logicky vyústili aj do takejto formy spolupráce. Prečo som to bol práve ja? Je naozaj pravda, že poetiku tohto divadla obdivujem a ctím už od svojej mladosti. V treťom ročníku VŠMU som šťastne natrafil na Ypsilonku, čo bolo pre mňa asi aj osudové, pretože po skončení, keď som v rámci vojenčiny nastúpil do Vojenského umeleckého súboru a s našimi vystúpeniami sme blúdili po rôznych českých mestách, naše zastávky sa často zhodovali so zájazdmi Ypsilonky, a tak som postupne poznával celý ich repertoár a skamarátil sa s hercami. Hlavným kritériom pre prijatie do angažmán bol vtedy pre Jana Schmidta predovšetkým záujem o divadlo. A keďže ho videl aj u mňa, jedného dňa ponúkol angažmán i mne. Dokonca by mu vôbec neprekážalo, keby som na javisku hovoril po slovensky. Ja som však študoval réžiu a navyše na mňa v Trnave čakali divadlo i rodina. Pečať vtedajšieho úplne nového ypsilonkového videnia v rámci československého divadelníctva vo mne dodnes zostala a pri určitých korekciách vlastnej práce som často myslieval práve na Jana Schmidta, na jeho veľký prínos do spektra divadelných možností. Keď potom začiatkom deväťdesiatych rokov náhodou bez môjho pričinenia hosťovala Astorka v Ypsilonke a my sme sa náhodou s Janom Schmidtom stretli po predstavení v kaviarni, už si ma veľmi nepamätal. Som rád, že z náhody sa stalo príjemné a obohacujúce pravidlo výmenných zájazdov a že napokon došlo k tejto spolupráci."
JAROSLAV ETLÍK: "Juraja Nvotu som predtým poznal iba na základe jeho posledných inscenácií v Astorke - Korzo `90, z ktorých ma ohromila predovšetkým interpretácia Pitínského Matky a obe inscenácie hier Rudolfa Slobodu Armagedon na Grbe a Macocha. Druhou líniou nášho divadla, okrem autorského, je interpretačné divadlo. Myslím si, že na jeho poli, v rámci celého bývalého československého divadelného kontextu, predstavuje Juraj Nvota vrchol. Tým, ako vie text vykladať a realizovať jeho interpretáciu na javisku. Schopnosť vyhmatať ducha autora a previesť do divadelných prostriedkov ma neobyčajne zaujala vo všetkých jeho prácach, ktoré poznám. Vrátane tých, ktoré urobil so svojimi študentmi na VŠMU, a my sme ich mali možnosť vidieť na Zlomvaze `97, ktorý sa každoročne koná práve v Ypsilonke. Pre nás je najvhodnejším režisérom zároveň preto, že vie rešpektovať divadlo tu a teraz, prispôsobiť svoj výklad, svoju predstavu tak, že vytvorí priestor aj pre aktivitu diváka, o čo sa v Ypsilonke vždy usilujeme. V Čechách takýto interpretačný režisér, ktorý by korešpondoval s našou poetikou, neexistuje. A keďže som rozdelenie dodnes neprijal, môžem povedať, že Juraj Nvota je najlepším československým majstrom divadelnej interpretácie."
# Rozhodovalo sa medzi niekoľkými titulmi, kým padlo definitívne slovo. Čím si Schwajdova Svätá rodina vyslúžila víťazstvo?
JURAJ NVOTA: "Skôr by som povedal, že výberu konkrétnej hry predchádzali rôzne spoločné debaty o téme, o problémoch, ku ktorým by sme sa chceli priblížiť a osloviť dnešného diváka. Samozrejme, hľadali sme text, na ktorý by sa dala aplikovať aj poetika súboru a ktorý by tiež tematicky a žánrovo zapadol do súčasného repertoáru divadla. Nechcel som sem prísť ako ľadoborec alebo buldozér, ktorý by nezanechal kameň na kameni. Naopak, chcel som tú desaťročiami rozvíjanú a overovanú poetiku Ypsilonky v tvorivom zmysle slova využiť."
JAROSLAV ETLÍK: "Rozmýšľali sme napríklad o Kopitovej hre Ach, ocko, chudák ocko..., pretože vieme, že aj Nvota inklinuje k absurdnej dráme alebo aspoň k prvkom absurdity. Potom o Woodym Allenovi, ktorého Boha máme napokon aj v repertoári. Myslím si však, že práve Svätá rodina je tým šťastným riešením pri hľadaní niečoho na pomedzí reality a absurdity."
JURAJ NVOTA: "Štruktúra hry poskytuje veľa priestoru pre režijnú i hereckú imagináciu, čo ma vždy priťahovalo. Uvedomujeme si, že jedna rovina hry, a síce politická, už dnes nefunguje, ale stále je tu tá večná téma rodiny a etiky súžitia."
# Hlavnú úlohu matky stvárňuje Jana Synková. Jej synov hrajú Pavel Nový, Martin Dejdar a Miroslav Vladyka, dcéru Lenka Termerová. V ďalších dvoch ženských postavách sa objavujú ďalšie dva (okrem M. Dejdara) "České levy" Jiří Schmitzer a Jiří Lábus. V role Sásovej hrá absolvent DAMU, Slovák Roman Mrázik... Aká bola spolupráca s hercami?
JURAJ NVOTA: "Starý súbor som poznal veľmi dobre. Napríklad Jana Synková ma ako veľká herečka elektrizovala, keď som okolo nej prechádzal ešte ako študent. Dnešná herecká zostava mi je známa vďaka našim obojstranným prehliadkam a tiež vďaka Štúdiu S, ktoré každoročne organizuje Festival českého divadla, kde častým hosťom býva aj Štúdio Ypsilon. Kedysi nás učili na škole, že obsadenie je takmer polovicou réžie, tak som si na tom dal záležať. Ale nemal som veľké pochybnosti, pretože sú to samí skvelí herci. Priznám sa, že najväčšie problémy som mal sám so sebou, pretože nie som typ suverénneho, v cudzom prostredí ľahko adaptovateľného človeka. Réžia je vecou až intímnej komunikácie, ale musím povedať, že som sa tu cítil ako doma. Najviac si cením veľkú ústretovosť zo strany hercov, a to aj v zmysle trpezlivosti, kým sme sa naladili na rovnaké vlnové dĺžky."
JAROSLAV ETLÍK: "Hosťovanie cudzieho režiséra, špeciálne v našom divadle, je z času na čas potrebné aj pre spätnú terapiu hercov, aby si znova skúsili klasickú interpretáciu postavy s presnými kontúrami, teda postavy, ktorá nesplýva s kolektívnym hereckým výrazom. Myslím si, že prítomnosť režiséra so schopnosťou viesť herca k takejto interpretácii, prináša v istom zmysle obrodu herectva celej Ypsilonky."
Skúšobné obdobie Juraja Nvotu v Prahe by sa dalo nazvať náročným dvojfázovým tréningom. Popoludnia venoval študentom Jana Schmidta z Alternatívnej katedry DAMU, s ktorými na 24. apríla v štúdiu Štúdia Ypsilon pripravuje svoju druhú pražskú premiéru, a síce Smrť od Woodyho Allena. V tomto prípade je to jeho štvrté stretnutie s autorom, ktorý ho neustále frapuje úprimnosťou v odhaľovaní mužského sveta, mimovoľným tragickým komickým rozprávaním a mužskými priznaniami.
Autor: ĽUBICA KRÉNOVÁ (Autorka je stálou spolupracovníčkou SME)
