Pre kresťanov všetkých čias je nepochopiteľné, ako mohli jeho súčasníci odsúdiť na smrť Krista, ktorý okrem adresnej kritiky vládnucej vrstvy, robil len dobre: uzdravoval chorých, kŕmil hladných, kriesil mŕtvych a hlásal lásku, odpúšťanie, pokoj. Odpoveď na otázku o príčine tejto ohromujúcej protilogickosti sa podujal dať vo svojich deviatich Veľkonočných príbehoch Ľudovít Hlaváč. Odpoveď, ktorá ohromuje aj tým, ako sa tieto ľudské povahy, rozhodnutia a činy v histórii často opakujú. Dodnes. Verný Peter zradil zo strachu. Judáš zradil pre peniaze a zato, že sa mu spriečilo Kristovo učenie a konanie. Farizeji, učitelia a kňazi sa cítili ohrození Ježišovou novátorskou koncepciou života. Izraelská vláda podľahla terorizujúcim gestám veľkňaza Kaifáša, zbavila sa opozície a odhlasovala zatykač na Krista. V pozadí pôsobil aj strach veľkňazského rodinného klanu z odhalenia, ako sa zmocnil majetku patriacemu chrámu a ako si udržiaval moc a blahobyt podvodmi, intrigami a korupciou. Pilát nenašiel dôkazy o vine obžalovaného Krista, ale zo strachu o svoje postavenie ho odsúdil: "Pôjdeš na kríž." Sfanatizovaná masa volala: "Jeho krv na nás a na naše deti." A rímsky dôstojník, ktorý nakoniec poznal pravdu o Kristovi, mu paradoxne musel prebodnúť mŕtve srdce, aby jeho nepriateľom znemožnil dokaličiť jeho telo.

Nie je to, čo sa udialo pred dvoma tisíckami rokov, ohromujúco podobné tomu, čo sa dnes deje vo svete, ale aj u nás? Tie isté charaktery, tie isté motívy, tie isté praktiky. Toto všetko obsahuje v sebe Hlaváčova kniha. V jeho koncepcii veľkopiatkové príbehy rozprávajú tí, ktorí ich sami prežili. Používajú bežnú hovorovú reč, slovník charakterizuje ich vzdelanie, postavenie, profesiu. Poviedky sa dobre čítajú, čo nie je len zásluhou autorovho štýlu, ale aj jeho fabulačnej schopnosti. Dáva do súvislosti jednotlivé poznatky z evanjelií, archeológie a topografie Jeruzalema a takto konštruuje dej. K čítavosti prispieva aj jeho zmysel pre nastoľovanie a gradovanie zápletiek. Veľkopiatkové príbehy sú o umučení Pána Ježiša. Umučenie a postava Krista však netvoria ich ústredný bod. Ním je postoj jednotlivých nositeľov príbehov k Ježišovi a jeho motivácia. Že sa postoj a motivácia opakujú až do našich čias, je síce skľučujúce, ale nie beznádejné. Po Veľkom piatku svitlo ráno Veľkej noci.

Autor: JANA MJARTANOVÁ (Autorka je spolupracovníčkou SME)