O tom, či porota zvolí, alebo nezvolí najvyšší trest pre páchateľov závažných zločinov v USA, rozhoduje ich rasová a sociálna príslušnosť. K takémuto záveru dospel senegalský právnik Bacre Waly Ndiaye v správe pre Komisiu OSN pre ľudské práva. Podľa nezávislého experta sú rasové motívy pri uplatňovaní trestu smrti zjavné v štátoch Alabama, Florida, Louisiana, Mississippi, Georgia a Texas. Na 65 stranách svojej správy konštatuje, že spozoroval v USA "vysoký stupeň nespravodlivosti a svojvoľnosti" pri uplatňovaní najvyššieho trestu, a preto apeluje na USA, aby aspoň do času, kým budú schopné zaistiť nestranné a spravodlivé uplatňovanie trestu smrti, od neho upustili.
Správa vyvolala búrlivý ohlas medzi americkými kongresmanmi, ktorí rokujú o vyplatení aspoň časti peňazí, ktoré USA dlhujú svetovej organizácii. Podľa republikánskeho vodcu Jima Nicholsona išlo o "útok na americký systém spravodlivosti" a prezident Bill Clinton by mal požadovať ospravedlnenie. Bill Richardson, americký veľvyslanec v OSN sa ešte pred týždňami vyjadril v tom zmysle, že správa rozvíri "veľa zbytočného prachu".
Ndiayova správa sa pred komisiu OSN v Ženeve dostala pred týždňom, krátko predtým, než komisia v pomere hlasov 26 ku 13 odhlasovala všeobecné moratórium na vykonávanie najvyššieho trestu s cieľom dosiahnuť jeho úplné zrušenie v globálnom meradle. Zdroje OSN uvádzajú 90 štátov, kde sa trest smrti vykonáva, a 61 ich oficiálne zrušilo. Spojené štáty, Irán, Nigéria, Pakistan, Saudská Arábia a Jemen sú jediné krajiny, kde možno popraviť osobu mladšiu ako 18 rokov, čo je v rozpore s medzinárodnými predpismi. Rovnako je to aj s uplatňovaním najvyššieho trestu voči duševne postihnutým osobám, čo je možné v 28 z 38 amerických štátov, ktoré majú trest smrti. Podľa Nidiayu posielanie odsúdencov na smrť v rozpore s medzinárodnými predpismi nepomôže vyriešiť rôzne sociálne problémy a nastoliť poriadok v spoločnosti, ale práve neopak, stupňuje napätie medzi príslušníkmi jednotlivých etník a tried. Argument, že najvyšší trest sa v USA teší veľkej podpore verejnosti, je podľa neho neprijateľný. "V mnohých krajinách sú sektárske vraždy a lynčovanie akceptované verejnosťou ako spôsob zaobchádzania s páchateľmi násilných trestných činov a často sa vykresľujú ako verejná spravodlivosť. Nie sú však prijateľné v civilizovanej spoločnosti," hovorí senegalský právnik.
Autor: IHT, kl
