e. Sú však také aj v skutočnosti?
Za "zákon zákonov" označil minister práce, sociálnych vecí a rodiny novelu zákona o životnom minime. Najmä preto, že značná časť dávok sociálnej pomoci, ale aj sociálnej podpory, odvíja svoju hodnotu práve od sociálneho minima. Pochybná je už nová konštrukcia životného minima sama osebe. V doterajšej právnej úprave bola jasne stanovená časť životného minima, určená na krytie životných potrieb, a časť, ktorá pomáhala kryť náklady na domácnosť. Dnes je už toto rozdelenie minulosťou. Podľa návrhu novely dnes už nerozdeľujeme dávky, ale občanov: delíme ich na prvých členov rodiny s nárokom na 3000 Sk životného minima a na ďalších členov rodiny, ktorí však majú nárok už iba na 2100 Sk alebo ešte menej. Zákon teda zavádza akési dve kategórie občanov: prvých a tých ďalších. Ozaj, čo na to ústava? Veď tá tvrdí že "ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach". Ústava nepozná prvých a ďalších!
Vráťme sa však k hodnote životného minima. Po prvý raz v histórii SR sa vyrovnala hodnota životného minima s minimálnou mzdou. Pracovať sa teda nevypláca. Veď životné minimum je sociálna dávka, na ktorú má občan nárok, aj keď nepracuje. Pripusťme, že je skutočne málo tých, ktorí pracujú za minimálnu mzdu, a skúsme porovnať občana so mzdou 4500 Sk mesačne s iným, ktorý poberá čistých 3000 Sk sociálnej dávky. Pracujúci občan musí odviesť príspevky do poisťovní, musí zaplatiť dane, a ak má tú smolu, že do práce chodí iba 25 km dopravou, minie na dopravnom 800 Sk. Prirátajme ošatenie, pracovný odev a náklady, ktoré vypočítame, znížia príjem pod magickú hodnotu 3000 Sk. Nepracujúci sedí doma, nepracuje a dostáva sociálnu dávku z daní, ktoré zaplatil ten, ktorý chodí do práce. Je toto sociálne?
Zvýšili sme dôchodky od 1. júla 1998. Vraj podľa možností Sociálnej poisťovne - o 8%. Ale veď priemerné mzdy vzrástli až o 12%! Poisťovňa však nemá dostatok zdrojov. Prečo? Má veľa neplatičov! A najväčším neplatičom je štát. Ten však má oproti ostatným výhody. Neplnenie svojich odvodových povinností zaštíti vládna koalícia v parlamente novelou zákona. Teda štát už nemusí odvádzať 25% z minimálnej mzdy 3000 Sk, ale iba 15% z minimálnej mzdy 2700 Sk, čuduj sa svete, platnej v roku 1996! Sociálna poisťovňa, ak chce valorizovať dôchodky, musí siahnuť na rezervy. Ale čo ak už budú vyčerpané? Čo spraví na budúci rok a čo potom? Z čoho budeme upravovať dôchodky? Je toto sociálne?
Všetky rodiny očakávali s napätím novelu zákona o rodičovských či pestúnskych prídavkoch a prídavkoch na deti. Nebojte sa, nedošlo k žiadnemu radikálnemu zvýšeniu! Iba sa musíte naučiť inak počítať! Dnes už to nebude jeden a polnásobok alebo dvojnásobok, ale 0,44 násobok alebo 1,93 násobok, inde 1,66 násobok či dokonca 0,913 násobok minimálnej mzdy. Aby sme boli spravodliví - došlo i k miernemu rastu prídavkov na deti, o 20 až 40 Sk. Paradoxne, najmenej u 15 a viacročných detí. Tieto však spotrebujú najviac! Je toto sociálne?
Zjavným vrcholom je Zákon o štátnej službe. Ten bol dokonca konštruovaný tak, že bol neprijateľný pre väčšinu poslancov, a preto ho vládna koalícia stiahla z rokovania. Dôvody? Zákon bol iba pre vyšších štátnych úradníkov, na ústredných, krajských a okresných úradoch, teda nie pre všetkých štátnych zamestnancov. Nebudem sa zmieňovať o tom, že základné mzdy vyšších úradníkov dosahovali takmer základnú mzdu poslanca NR SR. Chcem sa však pristaviť pri ďalších sociálnych výhodách, ktoré vládna koalícia pre svojich, dnes stranícky nominovaných úradníkov pripravila. Okrem definitívy a teda istoty v zamestnanosti a vysokých platov dostanú ešte o polovicu vyššiu dávku v chorobe, a príplatky k dôchodkom, ktoré mohli dosiahnuť výšku až 40%. Pritom nejde o doplnkové dôchodkové pripoistenie, ale o príplatky k dôchodkom vyšších štátnych úradníkov, ktoré budú platené z daní nás, občanov. Prekvapilo ma aj zvýšenie dávok v ťarchavosti a materstve. Vyššia štátna úradníčka ich bude mať jeden a polkrát vyššie ako ostatné matky. Máme teda aj dve kategórie matiek...
Štátny zamestnanec mal vždy isté sociálne výhody. Bolo to preto, že mal zvyčajne nižšiu mzdu ako v súkromnom sektore, často nemohol podnikať ani zúčastňovať sa na podnikaní. Tieto výhody však mávali všetky kategórie štátnych zamestnancov - učitelia, železničiari aj úradníci. Dnes sú však výhody pripravené iba pre vyšších úradníkov. Je toto sociálne?
Zdá sa teda, že štart k legislatívnemu zavŕšeniu sociálnej transformácie sa nevydaril. Ostáva už iba na občanoch, či takúto "sociálnu transformáciu" budú podporovať aj vo voľbách.
Autor: ROMAN KOVÁČ, podpredseda DU
