Veda potrebuje experimentovať: na pokusoch si overuje správnosť teórií. Matematicky elegantnú, ale proti "zdravému sedliackemu rozumu" idúcu Einsteinovu teóriu relativity sa podarilo experimentálne potvrdiť pozorovaním počas zatmenia Slnka. Ak pokus nepotvrdí, čo sme očakávali, neznamená to tragédiu, ale naopak, poučenie: tadiaľto cesta nevedie, treba to skúsiť inak. Ak sa všetko udeje v rozumnej mierke, neúspešný pokus neznamená ani veľkú škodu: skúmavka sa vyleje, spálená žiarovka či cievka sa vymení a ide sa ďalej. Dnes sa už všeličo dá nasimulovať aj na počítači, takže netreba ani lámať pokusné nosníky alebo stavať modely karosérií, ak chceme zmerať ich úžitkové vlastnosti.

Minulý týždeň som v jednej debate v opozičnom prostredí počul názor politológa-teoretika. Na mene nezáleží, ani citovať už nedokážem celkom presne, ale zmysel bol takýto: netreba sa zbytočne vzrušovať, ak opozícia najbližšie voľby nevyhrá! Veď súťaž názorov bude pokračovať a kde je povedané, že Mečiar nepadne - povedzme - mesiac po voľbách?

Oj, zazávidel som teoretikovi pokoj jeho duše, sídliacej asi v nejakej akademickej stratosfére. Mne z ulice pripadajú veci trošku ináč. Keď mlčiacou väčšinou nepohla ani vražda Róberta Remiáša, keď sme doposiaľ nevyšli do ulíc protestovať ani proti gangsterskej novele volebného zákona, prebudíme sa "mesiac po voľbách", aby sme sa prípadne pokúsili zreprízovať november 1989? Rád by som tomu veril, ale obávam sa, že nie! A tak mám pre politológa-teoretika jeden jediný odkaz: prosím vás, niektoré experimenty sa dnes už nerobia ani na zvieratách! Tak prečo chcete platnosť svojich úvah testovať priamo na nás - na ľuďoch?

Autor: h+k