úspechy. Na druhej strane sa však núka porovnanie so susedným Estónskom, ktoré sa dostalo rovno do prvej skupiny prizvaných uchádzačov. To, čo dnes môže vážne ohroziť kandidatúru Lotyšska, je prehlbujúci sa politický konflikt s jeho mocným a vplyvným východným susedom. Rusko je dôležitým ekonomickým partnerom EÚ a Brusel nebude jeho hlas prehliadať.
Napätie medzi Ruskom a pobaltskými štátmi má hlboké historické korene. Udržiava ho aj úsilie pobaltských krajín o členstvo v NATO bez ohľadu na Moskvu, ktorá v tom vidí ohrozenie svojich životných záujmov. Pre Rigu je však horšie, že sa za sedem rokov svojej nezávislosti nedokázala primerane vyrovnanie s problémom 700 tisíc Rusov, resp. rusky hovoriacich obyvateľov - táto menšina pritom tvorí až štvrtinu populácie krajiny. Podľa zákonov nezávislého postsovietskeho Lotyšska bolo podmienkou automatického získania občianstva novej republiky to, že žiadateľ alebo jeho predkovia obývali krajinu pred rokom 1940, teda pred pripojením sa k ZSSR. V opačnom prípade museli podstúpiť skúšku z lotyštiny, lotyšských dejín a ústavy. Mnohí Rusi, najmä starší ľudia, sa nepodrobili zákonu, ktorý nesie stopy historickej krivdy spáchanej na malom národe Lotyšov, radšej zostali so starými sovietskymi pasmi a nemajú teda právo voliť. Nie príliš výrazná kritika tohto zákona zo strany európskych demokratov zostala akosi v tieni až prehnane ostrého útoku Moskvy - po tom, ako sa v posledných týždňoch pozícia Rigy skomplikovala sériou udalostí, ktoré pripomínajú plánovanú provokáciu. Už po zásahu polície proti demonštrujúcim dôchodcom v Rige sa ozvali v ruskom parlamente vášnivé volania o lotyšskom fašizme. Nasledoval výbuch pred synagógou v Rige, pochod bývalých lotyšských esesákov, na ktorom sa zúčastnil aj vysoký armádny predstaviteľ, a napokon výbuch pred ruským veľvyslanectvom.
Lotyšská vláda dnes môže urobiť jedno - s maximálnym úsilím pátrať po páchateľoch oboch útokov, pri ktorých, našťastie, nikto nebol zranený, dištancovať sa od nacistickej nostalgie (dotyčný dôstojník bol urýchlene vyhodený z armády) a, predovšetkým, uvažovať o zmene zákonov tvrdých voči ruskej menšine. Rusko, ktoré je samo po stáročia prototypom netolerancie k právam menšín, dnes síce prihlasno a nie bez postranných úmyslov, ale súčasne nie bez príčiny volá na poplach.
