"Je to vážny signál, že zahraničné finančné inštitúcie majú isté obavy zo schopnosti SR splácať záväzky, ktoré má v zahraničí. Na druhej strane Moody`s je iba jedna z ratingových agentúr, aj keď veľmi renomovaná. Ostatné zatiaľ čakajú na ďalší vývoj v roku 1998."
# Je zníženie ratingu dostatočná facka, aby sa začalo konať tak, aby sa ekonomika mohla pozviechať?
"Nervozita, ktorá sa prejavila znížením ratingu, je podmienená vývojom ekonomiky SR v celom období po roku 1996, keď SR vykazovala vysokú hospodársku dynamiku v zmysle dynamiky rastu hrubého domáceho produktu. Dynamika však bola sprevádzaná rýchlym rastom zahraničnej zadlženosti a najmä v roku 1997 vysokým deficitom štátneho rozpočtu. Ide o výsledok dlhodobejšieho vývoja, preto nemôžeme očakávať, že sa situácia zmení z týždňa na týždeň."
# Je zníženie ratingu oprávnené? Neprišlo skoro či naopak neskoro?
"Ide o vec hodnotenia konkrétnej agentúry. Moody`s usúdila, že teraz je čas na zníženie ratingu. Vráťme sa však k stavu ekonomiky. Sú známe dva základné problémy - vysoký deficit bežného účtu platobnej bilancie, čiže nízka exportná výkonnosť ekonomiky sprevádzaná vysokou dovoznou náročnosťou a na druhej strane vysoká deficitnosť verejných financií, ktorá je spôsobovaná najmä veľkou záťažou dlhu z predchádzajúcich rokov. V negatívnych hodnotách sa prejavujú problémy, ktoré ekonomika má a ktoré hospodárska politika nebola schopná riešiť."
# Najvyšší predstavitelia ministerstva financií za prioritné parametre považujú vysoký rast HDP, nízku mieru inflácie...
"Treba si uvedomiť, že ekonomická rovnováha a hospodárska dynamika nie sú jedno a to isté. Krátkodobo sa dá vysoký rast vyvolať aj umelo, napr. vysokými verejnými výdavkami. Je to však nebezpečné, pretože sa narúša rovnováha v ekonomike a jej obnovenie je ťažké, môže byť nákladné a pre občana aj bolestné - spojené s rastom cien, oslabením kurzu, poklesom reálnych príjmov atď. V transformujúcich sa ekonomikách preto nie je dobré prehnane sa sústreďovať na zjednodušené kvantitatívne hodnotenia. Omnoho dôležitejšie sú kvalita ekonomického prostredia, legislatívy, fungovanie inštitúcií, pôsobenie mechanizmov trhu. To sú predpoklady pre udržanie vysokého a zároveň rovnovážneho rastu. A práve v tejto oblasti Slovensko postupuje pomaly."
# Znamená to, že sa nám vracia v podobe dlhu, deficitu a v znížení ratingu, sústredenie sa na krátkodobý vysoký rast namiesto na kvalitu a na kvalitu ekonomického prostredia?
"Áno. Napríklad v roku 1996 a 1997 bola dynamizujúcim faktorom hospodárskeho rastu tvorba hrubého fixného kapitálu, čiže investícií. Problémom je, že miera investícií bola príliš vysoká v porovnaní s tým, koľko zdrojov na financovanie investícií dokázala ekonomika SR vytvoriť. Vysoká miera investícií teda nie je dostatočne krytá domácimi úsporami. Nedostatok domácich zdrojov sa nahrádzal zdrojmi zo zahraničia, najmä v podobe úverov podnikom. Dôsledkom bol rýchly rast vonkajšej zadlženosti. Investície neboli trhovo alokované, čo súvisí s nefunkčným kapitálovým trhom a s problémami bankového sektora. V dnešnej situácii je alokácia investícií ovplyvňovaná aj politickými motívmi. Je otázne, či sa investície z minulých rokov prejavia vo vyššej exportnej výkonnosti ekonomiky a vytvoria zdroje na splácanie zahraničných úverov."
# Mohli by ste príčiny vysokej závislosti na vonkajších zdrojoch podrobnejšie charakterizovať?
"Po prvé, nie je dostatočná podpora tvorby dlhodobých úspor. Ide o nerozvinutosť finančného trhu, na ktorom bol rozvoj kolektívneho investovania násilne zastavený neodbornými a politicky motivovanými zásahmi štátnych inštitúcií. Domáci finančný trh neposkytuje domácnostiam dostatok produktov na uloženie dlhodobých úspor. Ďalším problémom je zlyhanie privatizácie. Privatizácia na slovenský spôsob sa obmedzila na zmenu vlastníctva, ktorá je nutnou, nie však postačujúcou podmienkou na zvýšenie ekonomickej efektívnosti. Do podnikov nepriniesla ani nový kapitál, ani nové technológie, ani novú kvalitu manažmentu. Podniky sú naďalej odkázané na externé finančné zdroje, a sú preto veľmi citlivé na vývoj na peňažnom trhu. Ak sú na domácom peňažnom trhu vysoké úrokové miery, podniky sa snažia získať zdroje v podobe úverov zo zahraničia."
# Čo znamená zníženie ratingu pre občana?
"Dnes nič. A bezprostredne ani zajtra. Zníženie ratingu však znamená, že prístup k zahraničným zdrojom bude obmedzenejší a zdroje budú drahšie. Ak by sa časť zdrojov zo zahraničia nepodarilo získať, či už podnikom na pokrytie ich úverových potrieb, alebo štátu na krytie potrieb tohtoročného rozpočtu, NBS by mohla byť nútená sprísniť svoju menovú politiku v porovnaní s menovým programom. Zopakovala by sa tak situácia z minulého roka, keď bol dopyt štátu po peniazoch vysoký, vytláčal úvery podnikom a domácnostiam a vytlačil úrokové sadzby na veľmi vysoké hodnoty. Takýto vývoj sa môže prejaviť v hlbšom poklese dynamiky hospodárskeho rastu, môže vyvolať tlak na cenovú hladinu, na menu atď. Dnes je to predovšetkým signál upozorňujúci na nevyhnutnosť zmeniť tvar hospodárskej politiky."
# Z dlhodobého hľadiska je teda potrebné urobiť množstvo zmien v ekonomike. Môžete povedať, ktoré považujete za najdôležitejšie, aký by mal byť tvar hospodárskej politiky?
"Ekonomika SR je v súčasnosti v takom stave, že systém verejných financií sa cez daňový systém a platby na sociálne a zdravotné poistenie snaží vytiahnuť z ekonomiky čo najviac, ale tlak finančnej záťaže na podniky a domácnosti je už taký vysoký, že jeho ďalšie zvyšovanie sa prejaví v poklese daňových výnosov. V rámci Inštitútu liberálnych štúdií sme koncom minulého roka uskutočnili prieskum, z ktorého vyplynulo, že finančné zaťaženie tlačí podnikateľské subjekty smerom k daňovým únikom a podporuje expanziu šedej ekonomiky. Znamená to, že parametre tohto systému na strane vstupov nie sú dobre nastavené. Veľmi dôkladne treba zvážiť objem a štruktúru výdavkov celého komplexu verejných financií, posúdiť stav transformácie jednotlivých segmentov verejného sektora a hľadať spôsoby ich efektívnejšej organizácie. Je potrebné vrátiť sa aj k mechanizmom financovania infraštruktúrnych projektov. Ak som predtým hovoril, že problémom je zahraničný obchod a jeho riešenie je v kvalite alokácie investícií, tak druhou stranou problému je oblasť verejných financií, kde treba komplexne zhodnotiť príjmovú aj výdavkovú stránku. To by mali byť základné rámce nového tvaru hospodárskej politiky."
