Shakespearistika dnes už predstavuje množstvo prác, ktoré sa usilujú preniknúť k podstate diel génia divadla, objasniť ich vznik, pôvod, pôsobnosť v rozpätí štyroch storočí, rozvinúť témy s nimi zviazané. Na Slovensku k znalcom Shakespearovej tvorby patrí Ján Boor. Z mladšej generácie divadelníkov na jeho úsilia nadväzuje Jana Bžochová-Wild. Bez obáv ju možno označiť za shakespearistku, ktorá vo svojej knihe v súradniciach časových i tvorivých s obdivuhodnou dôslednosťou skúma Shakespearovho Hamleta. Rezignuje na zovšeobecnenia, úsilie postihnúť celostnú štruktúru diela jednou optikou. Skôr premyslene zaznamenáva jeho presahy rôznymi smermi, množstvo možných interpretácií aj nemožnosť plne Hamleta obsiahnuť. Vždy je tu totiž prítomné to, cez čo sa upína k minulému, prítomnému i budúcemu. Každá doba si z neho môže vylúpnuť svoju filozofiu, postoj k bytiu, moci, láske. V prvej kapitole Hamlet štyroch storočí autorka predkladá hypotézy o pôvode troch verzií Hamleta, z ktorých dve vyšli ešte za Shakespearovho života, tretia sedem rokov po jeho smrti. Postupne projektuje dobové názory na dielo, ich polarizáciu. Rovnako ako sa vrstvili tie, ktoré vyzdvihovali Shakespearovho ducha, génia, pribúdali aj znevažujúce, pochybujúce. Jana Wild dokumentuje obdobia útlmu aj zvýšeného záujmu o Shakespearovo dielo. Najvýrečnejšia je skutočnosť, že o rozkrytie Hamleta, jeho jedinečnú interpretáciu sa pokúsil Voltaire, Lessing, Goethe, Bradley, Freud, Eliot, Vygotskij, Brecht, Evans, Bristol a iní. Aj tieto veľké mená signalizujú veľkosť Shakespearovho Hamleta.
Druhá kapitola Hamlet - dve storočia na Slovensku je venovaná šíreniu Shakespearovho diela u nás, spôsobom, akými sme sa s ním identifikovali. V prvej podkapitole Hamlet v slovenských prekladoch sa autorka sústredila na špecifiká jednotlivých pretlmočení do slovenčiny. Od Hviezdoslava až po Kota. Pozoruhodné je porovnanie Jesenskej a Kotovho prekladu, odkrývajúce vyjadrovací potenciál oboch prekladateľov v druhej podkapitole. Tretia podkapitola Hamlet v slovenskom divadle sa venuje interpretáciám Hamleta u nás. Časovo siahajú informácie J. Wild až ku sklonku 18. storočia, keď na Slovensku hrali Shakespeara nemecké profesionálne divadelné spoločnosti. Podľa prvej zmienky o uvedení Hamleta v Bratislave, pochádzajúcej z roku 1774, nemecká spoločnosť Karla Wahra uzavrela osudy dánskeho princa happyendom. Až do konca prvej svetovej vojny bol Hamlet často v repertoári nemeckých a maďarských divadelných spoločností, kočujúcich na Slovensku. O špecifické interpretácie Hamleta nebola núdza. J. Wild spomína aj prvého Hamleta v SND, ktorého režíroval a titulnú postavu vytvoril Miloš Nový, vrchný režisér ND v Prahe. Pod Hamleta na Slovensku sa podpísali režisér Borodáč, Bagar, Pálka, Janda, Pietor, Gürtler. V Divadle Na korze vznikol travestovaný Hamlet, z päťdesiatych rokov pochádza zase inscenácia, ktorá vznikla v kolektívnej réžii Budský, Lichard, Rakovský. "Hrajte, ako vyžaduje slovo, a hovorte, ako vyžaduje hra." Týmito slovami Z. Jesenskej zo štvrtej podkapitoly Slová, slová, slová - spolu s tými, ktorí jedinečne Shakespeara vnímali, uzatvára J. Wild svojho Hamleta: dobrodružstvo textu, do ktorého zasvätila čitateľa.
Autor: BOŽENA ČAHOJOVÁ (Autorka je divadelnou kritičkou.)
