Zmluva medzi štyrmi stranami nadobudla účinnosť dňom podpisu 11. 12. 1994 a jej zánik bol stanovený "dňom predvolebnej kampane parlamentných volieb, pokiaľ sa zmluvné strany nedohodnú inak". Predstavitelia vládnej koalície však zároveň nevedeli vysvetliť pojem "predvolebná kampaň", teda upresniť, kedy zmluva o koalícii zanikne, ak nepríde k vzájomnej dohode všetkých štyroch strán. Zákon pozná iba termín volebná kampaň, ktorá sa začína zhruba mesiac pred určeným dátumom parlamentných volieb. Koaličnú zmluvu jej tvorcovia podľa viacerých pozorovateľov vôbec nerešpektujú. Napríklad čl. 2 zmluvy znie, že "spoločný program koaličnej vlády, súčinnosť zmluvných strán pri jeho realizácii a vzájomná spolupráca na všetkých úrovniach budú smerovať v duchu Ústavy SR a ďalších zákonov SR ku: prosperite SR a jej občanov, ich kultúrnemu a duchovnému rozvoju; stabilizácii politického systému, zákonodarnej a výkonnej moci; naplneniu občianskych princípov, národných a štátnych záujmov SR; posilneniu vonkajšej a vnútornej bezpečnosti SR a jej suverenity, ako aj ku zapájaniu SR do medzinárodných inštitúcií a vzťahov, najmä európskych a transatlantických integračných zoskupení". Výsledky práce vládnej koalície HZDS, ZRS, SNS a RSS považujú pozorovatelia za katastrofálne, čo odôvodňujú nielen úmyselnými protiústavnými krokmi pri prijímaní zákonov, porušovaním ústavných práv občanov a znižovaním ich životnej úrovne, ale aj nezaradením Slovenska medzi prvé krajiny, s ktorými NATO a Európska únia začali vstupné rozhovory o integrácii. Slovenská vláda je jedinou, ktorá sa síce hlási o vstup do týchto organizácií, ale zároveň svojou činnosťou nenapĺňa základné demokratické kritériá, na ktorých sú NATO i EÚ založené.
Autor: SMe-jo