Prvého apríla sedeli predsedovia strán viedenskej veľkej koalície, kancelár Viktor Klima a vicekancelár Wolfgang Schüssel, na pracovných raňajkách celých päť hodín. Usilovali sa doplniť tzv. opčnú správu o rakúskej bezpečnostnej politike, ktorá bola podľa kancelára vraj už "ďalekosiahlo hotová". Nie však úplne, hoci podľa uznesenia koaličnej rady sa tak malo stať do konca marca. Viktor Klima upresnil, čo chýba k úplnosti správy. Je to odporúčanie pre parlament, či si Rakúsko má vybrať vstup do NATO, alebo nie. Lenže práve táto opcia, teda voľba bola zmyslom celej správy.
V najčítanejšom viedenskom denníku Kurier kancelár pripustil, že by "bolo veľmi zlé, keby sa o takejto dôležitej veci rozprávalo dvoma jazykmi". Stalo sa však práve to. Kancelár po dlhých raňajkách oznámil, že jeho Socialistická strana "nepovažuje za účelné zapísať do správy už dnes perspektívu vstupu do NATO", ako sa toho dožadoval vicekancelár a minister zahraničných vecí Wolfgang Schüssel z menšej koaličnej Ľudovej strany. Viktor Klima spomenul iba "súhlas s užšou spoluprácou s Partnerstvom pre mier". No vicekancelár Schüssel sa v Kurieri zastal "plnohodnotného" členstva v NATO s tým, že "poistenie sa neuzatvára, až keď horí". Socialistický predseda parlamentu Heinz Fischer naopak trval na tom, aby o možnosti vstupu do NATO "ani len zmienka nepadla". Horlivo mu prisvedčil istý Karl Nowak, dokonca kandidujúci na prezidentský úrad za Neutrálov Rakúska.
Súčasne s pustením tzv. opčnej správy dole modrým Dunajom rakúska Rada obrany krajiny potvrdila zníženie mobilizačného stavu spolkového vojska z 150 000 na 110 000 mužov a zrušenie jedného z troch armádnych zborov. Viedenská bezpečnostná politika tak zažila svoj 1. apríl.
Autor: Jozef Fukatsch (Autor je stálym spolupracovníkom SME)
