Princíp občianskeho porozumenia, s ktorým vstúpila na slovenskú politickú scénu Strana občianskeho porozumenia, sa stal zatiaľ v kombinácii s imidžom košického primátora R. Schustera dobrým voličským lákadlom. Zbytočné je hnevať sa na zrkadlo - jestvuje nemalá časť slovenských občanov, ktorá uprednostnila tento prakticky nerealizovateľný slogan a hľadá v ňom východisko zo súčasnej slovenskej biedy. Biedy, na ktorej sa podieľajú aj doterajšie opozičné politické strany, ktorým sa vo výraznejšej miere nepodarilo presvedčiť občanov o sebe ako optimálnom variante. O krkolomnej realizovateľnosti ústredného princípu nepresviedča slovenskú verejnosť nikto iný ako sám Schuster, prinajmenej v reakcii na slová V. M. z košického mítingu ukázal pramálo porozumenia pre metódy predsedu vlády - porovnateľne so všetkými politikmi, ktorí už s pánom V. M. mali do činenia. SOP ešte ani nevznikla a už ukázala svoje deficity a pozitíva - deficitom je okrem povážlivého základného politického princípu a zarážajúceho postoja k niektorým médiám pozoruhodná minulosť všetkých členov prípravného výboru, ktorá môže predznačovať ich budúcnosť. Najväčším pozitívom SOP, nech to znie v porovnaní s predchádzajúcimi slovami akokoľvek čudne, budú asi jej voliči - aspoň ich preferovanie istých hodnôt, postojov a osôb naznačuje príbuznosť s SDĽ a DU, čo nemusí byť vzhľadom na povolebné alternatívy mínusom. V kombinácii s vyhranenými osobnosťami a zahraničným vplyvom môže voličská základňa, zásadne odmietajúca osobu V. Mečiara ako neprijateľnú, limitovať povolebné možnosti SOP. Mínusom bude asi ich predvolebný dosah - zrejme okrem nerozhodnutých voličov osloví SOP najmä voličov odmietajúcich súčasnú koalíciu, čo oslabí voličskú podporu opozičných strán.

Zdá sa ako viac-menej isté, že košický primátor vystihol, čo významná časť slovenskej verejnosti potrebuje - mystifikáciu, že niekto dokáže riešiť jej problémy. Otázne je, či košický primátor po voľbách bude vedieť, čo slovenská verejnosť potrebuje naozaj.