tskych krajín, ale aj samotná pätnástka.
Aj keď EÚ urobila všetko preto, aby sa žiadna z uchádzačských krajín necítila diskriminovaná, diferenciácia medzi kandidátmi sa začala už včera, keď sa únia stretla s každým zo šestice najlepšie pripravených kandidátov na vstup osobitne - najprv s Cyprom, potom s Maďarsko, Poľskom, Estónskom, Českou republikou a so Slovinskom. Posledné spoločné stretnutie prvej šestky s druhou päťkou krajín, medzi nimi aj Slovenskom, bude ešte v piatok, keď sa symbolicky začne tzv. screening, teda analýza legislatívy medzi 11 kandidátmi a Európskou komisiou. V piatok sa opäť zdôrazní skutočnosť, ktorú najradšej zdôrazňuje práve Slovensko, že ktokoľvek z druhej skupiny krajín sa v prípade splnenia kritérií môže dodatočne začleniť do prvej vlny.
Po 20. apríli sa však na konkrétne zlaďovanie legislatívy sústredí naprv vyvolená šestka. Až potom príde na rad päťka krajín druhej skupiny, čo podľa pozorovateľov nebude skôr ako v lete. Rakúsko, ktoré bude predsedať EÚ v druhej polovici roka, by rado začalo už samotné rozhovory, samozrejme, iba v oblastiach, ktoré už budú mať za sebou spomínaný screening. Naplno sa rozhovory začnú budúci rok pod taktovkou predsedajúceho Nemecka.
Rýchlosť celého procesu však bude v rozhodujúcej miere závisieť od členských krajín, kedže piatou podmienkou na vstup nových krajín je - schopnosť únie adeptov prijať. Nikto v EÚ pritom nepochybuje, že na to EÚ zatiaľ nie je vôbec pripravená. Neodbytne ju čaká reforma poľnohospodárskej politiky a systém pomoci zaostávajúcim regiónom. Stredomorské krajiny na čele s Portugalskom už začali, povedané slovami portugalského predsedu vlády A. Guterresa, "politicko-diplomatický boj s cieľom zabrániť tomu, aby náklady na rozšírenie boli pokryté na úkor iných cieľov EÚ", čím má na mysli drastickú redukciu fondov EÚ. Nepochybným pozitívom je momentálna podpora samotných obyvateľov členských krajín EÚ. Až 67 percent respondentov si myslí, že rozšírenie sa na východ zvýši význam ich krajín vo svetovej politike.
Historický proces je odštartovaný. Jeho koniec odhadli ekonómovia, vedci a politický analytici v prieskume pre agentúru Reuters najskôr na rok 2003, len v prípade Estónska hovoria o vstupe v roku 2004. Komplikovanosť celého procesu výstižne zdôvodnil istý anonymný odborník: "Okrem Francúzska nemá žiadny členský štát víziu ďalekého vývoja únie, všetkým ide o krátkodobé ciele a vlastné záujmy."
