j terminológii tzv. syndróm CAN). Podľa prieskumu patria medzi veľmi časté "výchovné" metódy u nás nadávky, ignorovanie, výsmech, hrubé fyzické tresty. Pracovníci Detskej linky záchrany, fungujúcej už dva roky z iniciatívy Občianskeho združenia Slovenská nádej dieťaťa (tel.: 0820/32 32 32 a 0820/43 43 43 od 14. do 21. h), zaznamenali vlani denne okolo 300 telefonátov detí. V celkovom počte volaní narástli takmer o pätinu telefonáty poukazujúce na týranie a zanedbávanie. Viac ako dvojnásobne stúpli hovory o sexuálnom zneužívaní. Oficiálne štatistiky ohlásených prípadov nepotvrdzujú vysoký výskyt týrania detí, vedecké výskumy však prezrádzajú, že ohlásené prípady sú len desatinou skutočného stavu. V marci a februári realizovalo banskobystrické Detské krízové centrum, prevádzkované v nadväznosti na Detskú linku záchrany, spolu s Výskumným ústavom detskej psychológie a patopsychológie prieskum o výskyte syndrómu CAN. Z dosiaľ spracovaných odpovedí vyplynulo, že 12,3 percenta detí má traumatizujúci zážitok so sexuálnym zneužívaním. "Na prvý pohľad to nie je veľa," hovorí Eleonóra Kudelková z Detského krízového centra, "svetové štatistiky uvádzajú výskyt okolo 25 percent. Tak je to aj v USA či Holandsku. Vieme však, že naše deti sa hanbia alebo boja o tom hovoriť. Stále ide o tabuizovanú tému. Svedčí o tom aj naša skúsenosť - ak sa trestným stíhaním nejaký prípad zneužívania a týrania detí odhalí, vzápätí sa okolnosti okolo neho zahmlia."

Autor: SME - ru