akadémie vied (SAV). Zdôraznil, že klinický pokus by sa mal uskutočniť ešte v tomto roku, odborníci sú pripravení, podmienkou je, aby ho schválila etická komisia. Ide o liečbu niektorých druhov nádorov mozgu u pacientov, kde klasické formy terapie vyčerpali svoje možnosti. Výber človeka na klinický pokus podlieha prísnym pravidlám a prebieha v niekoľkých fázach. Najskôr musia odborníci dokázať, že terapia pacientovi neuškodí a určia optimálnu dávku. "Veľkou výhodou génovej terapie je, že sa takmer vždy ukáže ako človeku neškodlivá. Nie je to toxická liečba, takže nemá žiadne vedľajšie účinky. Všade na svete sa začína používať, preto si myslím, že by sa malo začať s jej aplikáciou aj u nás. A to čím skôr," povedal Č. Altaner. Rakovina vzniká poškodením bunkových génov v organizme. Princíp tzv. génovej terapie tkvie v tom, že sa poškodené gény nahradzujú funkčnými alebo sa do nádorových buniek vloží gén, ktorý imunologicky zvýrazní nádorové bunky tak, aby sa stali terčom prirodzených imunologických mechanizmov človeka. Génová terapia je, podľa Č. Altanera, len prídavkom k už existujúcim formám terapie. Všeobecne sa však uznáva ako terapia budúcnosti, lebo lieči priamo podstatu tvorby nádorových buniek. "Úroveň slovenskej liečby onkologických ochorení je na svetovej úrovni. Nájsť univerzálny liek na rakovinu však nie je možné," dodal Č. Altaner. Ústav experimentálnej onokológie SAV vďaka svojej 50-ročnej existencii a orientácii na výskum génov našiel napríklad spôsob, ako vopred určiť, ktorý člen rodiny má genetické predpoklady pre vznik niektorých typov nádorov .
Autor: SME-and
