O tom, že Afrika sa stáva čoraz zaujímavejšou kapitolou súčasnej americkej zahraničnej politiky, svedčí aj skutočnosť, že prezident Bill Clinton prišiel na svoju 12-dňovú cestu naprieč čiernym kontinentom s tisícčlennou suitou poradcov, biznismenov a novinárov. Podobný záujem o Afriku prejavil naposledy pred 20 rokmi Jimmy Carter. Už niekoľko rokov sa hovorí o tom, že USA sa na čiernom kontinente snažia zaujať pozície, ktoré tu malo koloniálne Francúzsko. Tieto dohady sa spájali najmä s nedávnymi krviprelievaniami v Zaire, ale aj s etnickou genocídou v Rwande a Burundi, ktorých pohraničné pásma sú bohaté na nerastné suroviny. V podobných prípadoch sa výrazne navzájom prelínajú záujmy krajín a nadnárodných ťažných spoločností, ktoré najmä v Afrike prostredníctvom korupcie a predaja zbraní dokážu robiť svoju vlastnú politiku.
Clinton dáva návštevou Afriky aj oneskorenú bodku za studenou vojnou, ktorá ju poznamenala. Afrika sa stala najmä pre Sovietov akýmsi pokusným laboratóriom pre zavádzanie marxistických režimov. Západ bol v tomto období naopak ochotný podporiť akúkoľvek vládu, ktorá vzdorovala ľavicovým tendenciám.
Trasa Clintonovej cesty vedie predovšetkým do krajín, ktoré si postupne získavajú medzinárodnú prestíž, pričom jedinou výnimkou bolo včerajšie krátke zastavenie v ešte nedávno krvácajúcej Rwande. Včera popoludní sa prezident zúčastnil aj na regionálnom summite v ugandskom Entebbe. To, že sa summit konal v Ugande a nie v susednej Keni, ktorá bola v časoch studenej vojny americkým referenčným bodom v oblasti, možno považovať za prejav nesúhlasu s politikou kenského prezidenta Arapa Moiho. Omnoho ostrejšie slová použil Clinton počas cesty na adresu režimu v ropou oplývajúcej Nigérii, ktorý označil za "vojenskú diktatúru". Stalo sa tak v tom istom čase, keď na demokratické zmeny v Nigérii vyzýval cez víkend aj pápež Ján Pavol II. Otvorený otáznik zostáva nad ďalšou Clintonovou zastávkou, ktorou je Juhoafrická republika. Prezident Nelson Mandela mal totiž roky podporu zo strany Líbye a je otázka, nakoľko dokáže kaddáfiovským komplexom prenasledovaná americká administratíva zavrieť oči nad touto chybou krásy a dať prednosť hospodárskej spolupráci.
Cieľom africkej cesty je podľa prezidentových vlastných slov podporiť demokraciu, ospravedlniť sa za hriechy minulosti a v rámci obchodného partnerstva posilniť vzájomnú hospodársku výmenu. "Je čas, aby sme si my, Američania, vytvorili na našich mapách nový obraz o Afrike," povedal Clinton v ghanskej Akkre. Na dokreslenie svojich slov chce Američanom ukázať, že "počet demokracií sa od roku 1990 aj južne od Sahary značne zvýšil". Po postupnom odchode Európanov sa navyše tento kontinent ocitol v akomsi vákuu, ktoré by USA chceli vyplniť ešte skôr, ako ich uvoľnené pozície zaujme ázijský kapitál.
