jej ráz," píše v úvode čerstvej publikácie o kolážach Alberta Marenčina (1922) dôverný znalec básnikovho i výtvarníkovho diela Juraj Mojžiš (1938). A. Marenčin - surrealistický mág, ktorý suverénne vládne obrazu i písmu. Odvtedy, keď ako 19-ročný zobral do rúk nožnice a začal strihať staré časopisy a zliepať obrázky, začal sa odvíjať čarovný príbeh hry na poli nekonečnej ľudskej predstavivosti. Stimulácia magnetickými poliami osobných stretnutí s Eluardom, Picassom, Rayom či Bretonom akcelerovala u Marenčina do osobitej podoby pôvabných obrázkov (v literárnej oblasti do rovnako skvelých textov). Hodnostár Patafyzického kolégia však popri spontánnom geste surreálnej mysle nikdy nezabúda ani na racionálnu korekciu svojich záznamov, kde tvorba už nie je nezáväznou hrou, ale pokusom o definovanie seba a sveta okolo. Široký kultúrny rozhľad mu umožňuje spájať kolážovitú realitu tak, že zdanlivo nesúvisiace časti harmonicky komunikujú. Sen sa splieta s erotikou a tá zasa s interpretáciou. Fantázia zosúlaďuje svoj nezaťažený let vnútornou morálkou umelca, ktorý mal tieto prvky vždy v neznesiteľne ľahkej vyváženosti. Ostatne, minuloročná výstava koláží v Galérii mesta Bratislavy transparentne nastolila cnosti Marenčinovej výtvarnej tvorby. Pretože, ako sám hovorí: "Surrealizmus nie je ortodoxným poučovaním o raz daných princípoch, ale životným postojom." Publikácia J. Mojžiša, ktorá nedávno vyšla vo vydavateľstve PT, je cenná i vyčerpávajúcou biografiou, kde text je podporený bohatou fotodokumentáciou. Marenčinova dvojdomosť sa, ako inak, pretavila aj do knihy. Zostáva už teda len ponoriť sa do tajomnej spleti baobabov, kde možno stretnúť aj dáždnik so žehličkou na operačnom stole. Nitky, ktoré pritom poťahuje Albert Marenčin, nie sú utkané z manipulovateľného materiálu, ale z priezračných myšlienok Kamarátšoft ist gút... Treba sa iba nechať unášať a mať pritom otvorené oči a dušu.
Autor: Ľudo Petránsky Ml.
