USA, neurobilo to, čo bolo potrebné urobiť, a musí niesť svoj podiel viny. "Po prvých vraždách sme nereagovali dosť rýchlo a tieto zločiny sme nenazvali ich pravým menom - genocída," povedal Clinton s ľútosťou. Prezident súčasne vyzval medzinárodné spoločenstvo, aby posilnilo svoje postavenie a v prípade potreby zabránilo opakovaniu takejto genocídy. Americký prezident súčasne kritizoval politiku uskutočňovanú v rwandských utečeneckých táboroch v Konžskej demokratickej republike (bývalom Zaire) s tým, že by sa nemalo pripustiť, aby sa tamojšie utečenecké tábory stali tábormi pre vrahov. Masakry, počas ktorých prišlo o život najmenej pol milióna osôb, sa začali 6. apríla 1994, necelú hodinu po spáchaní atentátu, pri ktorom prišli o život rwandský prezident Juvénal Habyarimana a burundský prezident Cyprien Ntyamira.
Po rokovaní s rwandskými predstaviteľmi odletel Bill Clinton z Kigali v sprievode rwandského prezidenta Pesteura Bizimunguho do Ugandy, kde sa popoludní na brehu Viktóriinho jazera v Entebbe začal americko-africký summit za účasti siedmich hláv afrických štátov. Medzi pozvanými účastníkmi summitu boli aj kenský prezident Daniel arap Moi a prezident Konžskej demokratickej republiky (bývalý Zair) Laurent-Désiré Kabila, ktorých Spojené štáty ktitizujú za porušovanie ľudských práv a zdržiavanie demokratických reforiem. Obaja prezidenti sa ohradili voči požiadavkám USA, podľa ktorých by sa obchodná pomoc mala viazať na sociálny a politický pokrok. Ostatných účastníkov summitu tvoria rwandský prezident P. Bizimungu, ugandský prezident Y. Museveni, prezident Tanzánie Benjamin Mkapa a predseda etiópskej vlády Meles Zenawi. Schôdzka trvala asi tri hodiny a rokovalo sa na nej o otázkach mierového procesu a prosperity oblasti, vrátane hospodárskej integrácie.
