novembra 1938 boli diskriminovaní podľa zákonov, z ktorých mnohé boli v Maďarsku v platnosti od roku 1920. To najkrutejšie obdobie však znamenali mesiace od konca apríla 1944 až do oslobodenia Košíc 19. januára 1945. Keď 27. apríla 1944 o 18.00 h vstúpila v Košiciach do platnosti vyhláška policajného kapitanátu, podľa ktorej sa židovské obyvateľstvo muselo sústrediť v synagógach na Puškinovej, Zvonárskej a Grešákovej ulici, zavládlo v meste mŕtvolné ticho. Avšak ešte stále len máloktorí z vyše 10 000 tunajších Židov chápali, že sa začala ich cesta smrti. Viedla mestom zo spomínaných synagóg cez terajšiu Moldavskú ulicu a poza Zimný štadión až do tehelne. Tu v dvoch táboroch sústredili fašisti a ich prisluhovači 10 590 Židov. V jednom Židov prekrstených, v druhom tých ostatných. V pristavených dobytčích vagónoch ich potom odvážali do koncentračných táborov v Poľsku. Košickou železničnou stanicou, odkiaľ transporty vypravili, však prešli ďalšie tisíce Židov deportovaných z vtedajšieho Maďarského kráľovstva. Ich cesta smrti viedla totiž z miesta vypravenia po trati Košice - Muszyna - Targov - Krakov - Osvienčim. Len zo samotných Košíc odišli štyri transporty: 16. mája 1944 s vyše tromi tisíckami Židov, 17. mája, 24. mája a 3. júna 1944. Spolu deportovali z východoslovenskej metropoly takmer 12 tisíc ľudí. Prežili len máloktorí. Ďalšiu skupinu Židov, ktorých počet sa odhaduje na osem stovák, umiestnili v getách na rôznych miestach v Košiciach. Medzi nimi aj mnoho významných osobností kultúrneho, politického, športového života. V polepšovni, ktorá sa nachádzala na mieste dnešnej veterinárnej fakulty, bol deportovaný i zakladateľ košického Medzinárodného maratónu mieru Vojtech Braun-Bukovský.
Autor: kam
