Peter Karvaš: Tajomstvo sfingy # Vydavateľstvo Slovenský spisovateľ # Bratislava 1997K titulu svojej najnovšej knihy pripojil Peter Karvaš (1920) aj podtitul SEDEM APOKRYFOV. Apokryfické, neoficiálne a nepatetické vedenie dejín a dejinných osobností priťahuje Karvaša už dávnejšie, stretávame sa s týmto žánrom vo viacerých dielach - napr. v Knihe úľahy (1970) im venoval niekoľko cyklov (Výpovede, Svedectvá). To, že moderný apokryf Karvaša priťahuje, má svoje odôvodnenie. Nielen v tom, že mu dovoľuje vravieť o vážnom a vážne o nevážnom, ale aj v tom, že mu v plnej miere dovoľuje uplatniť všetky prednosti jeho talentu - od suverénnych znalostí kultúrnych dejín (a dejín vôbec) až po jeho kompozičnú zručnosť. Kým iní svoje literárne gajdy rozihrávajú ťarbavo - Karvaš sa na mnohých miestach svojich textov predstavuje ako virtuózny sólista, so štýlom, plným irónie, duchaplnosti a vtipu. Ten však nie je uňho prejavom nihilizmu a cynizmu, ale skôr zbraňou na obranu dobrej veci. Tak je to aj v prípade apokryfu Obžalobná reč. Karvaš v ňom "predkladá" klasika Aristofana z dejinnej meravosti do žeravej súčasnosti a ukazuje zároveň bezmocnosť moci. Tej, ktorá hľadá svoju jedinú záchranu - tak ako sme videli v predchádzajúcom režime - iba v cenzúre, zakazovaní, prenasledovaní a zároveň v kupovaní si horlivých okiadzačov a lokajov. Otázky umenia a postavenia umelca v spoločnosti sú vôbec námetom viacerých týchto Karvašových apokryfov (príspevok diskusný, Tri krále, Dva listy). Zmyslom záverečného apokryfu (Tajomstvo sfingy) nie je iba deheroizovanie héroa (Napoleon), ale aj aplauz pre intuíciu a umenie, ktoré dovidí neraz ďalej a hlbšie ako ktorýkoľvek vojvodca či vladár. Možno to je to pravé "tajomstvo sfingy".
Karvašovej tvorbe venovala slovenská kritika zaslúženú pozornosť. Písali o ňom viacerí - od Kusého a Matušku až po Lehutu či (ak sa nemýlim) Petra Darovca. Hodnotili jeho dielo rozlične, neraz až absurdne - ako napr. Alexander Matuška, ktorý svojho času kládol Karvašovu juveníliu Polohlasom do blízkosti nadrealizmu. Niektorí dnešní kritici a "kritici" sú náchylní šmahom ruky spochybňovať celé Karvašovo dielo. Je to samovražedný omyl a súčasne krivda, páchaná na tomto autorovi.
Autor: IVAN MOJÍK (Autor je stálym spolupracovníkom SME.)
