Viktor Černomyrdin, premiér a zároveň šedá eminencia ruskej vysokej politiky, odchádza. Odchádza z postu premiéra, nepochybne však tým druhým zostane i naďalej. Vplyv, ktorý si budoval dlhé roky, mu jeden prezidentov dekrét nevezme - a Boris Nikolajevič si to určite uvedomuje. Podľa jedných teda Černomyrdin zostal s mierne pristrihnutými krídlami, podľa iných bol dokonca "vykopnutý" svojím spôsobom do vyšších sfér. Jeľcin i Černomyrdin napokon zhodne hovoria či naznačujú, že nejde o nijakú roztržku - i keď kritika týkajúca sa malej akcieschopnosti vlády boriacej sa s permanentnou krízou sa nepochybne týka i rozvážneho až opatrníckeho Černomyrdina - len o poverenie inými, dôležitými úlohami, týkajúcimi sa ruskej budúcnosti (parlamentné voľby v roku 1999 a prezidentské o rok neskôr).
Okrem osobného problému "čo s Černomyrdinom" a špekulácií, ktoré sa v tejto súvislosti objavujú - menovite či nie je premiér predsa len "prisilný" a či ho Jeľcin pokladá za svojho následníka na ruskom "tróne" - šikovný prezident zároveň preventívne riešil vážne problémy, do ktorých sa jeho vláda opäť dostáva. Dá sa uvažovať o tom, že tak trochu kryl Černomyrdinovi chrbát, keď pred opäť rastúcou nevôľou v prevažne opozičnej Štátnej dume miesto neho predložil komunistom mladého Sergeja Kirijenka.
"Čerstvá krv" - Kirijenko, o ktorom sa nevie veľa okrem faktu, že je spolupracovníkom iného mladého reformátora, dosiaľ pomerne obľúbeného vicepremiéra Borisa Nemcova, potvrdil, že kurz vlády sa nezmení. Spokojný so sebou vyzerá i naopak tradične nemilovaný reformátor Anatolij Čubajs, ktorý z vlády tiež odchádza "v súvislosti s poverením inými úlohami". Ďalšou zmenou vo vláde je už len odchod ministra vnútra Kulikova, ktorý jediný je zrejme nespokojný (súdiac podľa toho, že sa k odvolaciemu dekrétu prezidenta nijako nevyjadril).
Ak sa teda parlamentná opozícia minulý mesiac prekvapivo rozhodla nechať vládu na pokoji, načo sa povrávalo, že ďalší frontálny útok komunistov možno čakať až niekedy na jeseň, Jeľcin sám odštartoval nové kolo už pomaly predvolebného boja. Môže skonsolidovať svoj tábor verných a zároveň vládnuť za pomoci "mladých technokratov", ktorí si svoje šance ešte len musia zaslúžiť. Zároveň mu však musí záležať na tom, aby poslanci Štátnej dumy jeho novú vládu akceptovali - v opačnom prípade by musel parlament rozpustiť a vypísať predčasné voľby. Ale na to sa zrejme ešte necíti ani samotná opozícia.
