podnikateľmi (počas ktorej mal Miloš Zeman podnikateľom údajne sľúbiť strategické posty výmenou za finančnú podporu) v priebehu niekoľkých dní už druhýkrát zmenil svoju výpoveď, predseda ČSSD si začína spomínať na niektoré podrobnosti oných výletov do Nemecka - napríklad na skutočnosť, že s podvodníkmi skutočne podpísal protokol o spolupráci, nenasvedčujúci tomu, že by sa stretnutie skončilo "vyrazením z dverí". Celá diskusia o tom, čo sa vlastne v nemeckom Bambergu v roku 1995 dohodlo a za akých podmienok, však nie je vedená triezvym uvažovaním, ale rozhorčenými emóciami. Tri mesiace pred voľbami je aj spravodajstvo niektorých českých médií o afére silne spolitizované. Pre niektorých je náhle objavený protokol zo záhadami opradeného stretnutia v Bambergu dôvodom, prečo by mal Zeman odstúpiť z vedenia strany, iní v ňom vidia dôkaz, že Zeman výmenný obchod nikdy neuzavrel. K. Machovec je pre jedných nepochopeným rebelom, pre druhých psychopatom a podvodníkom.
Bamberskou aférou oslabený predseda sociálnych demokratov musí v každom prípade počítať so zosilneným tlakom generácie mladých a ambicióznych politikov vo vlastnej strane, ktorým zatiaľ neboli sľúbené žiadne posty v budúcom vládnom kabinete. Výmena stráží však pre ČSSD nemusí byť na škodu.
Nech však dopadne celá kauza akokoľvek, jedno je už jasné: aféry tohto druhu neškodia iba strane, ktorá je do prípadu zapletená, ale - podobne, ako prednedávnom sponzorské aféry ODS a ODA - vedú aj k destabilizácii demokratických politických pomerov v Českej republike. Pritom nemusíme hneď myslieť na sprisahanie súčasných či bývalých tajných služieb. Varovanie sociálnodemokratického poslanca Baštu je však treba brať vážne. V skutočnosti totiž zbierajú extrémistické strany u obyvateľstva, ktorého dôvera v serióznosť demokratických politikov je prostredníctvom takýchto afér silne otrasená, dôležité body. Aféra musí byť úplne objasnená, avšak aj v prípade, že sa preukáže, že bola iba vykonštruovaná, poškodila nielen povesť Miloša Zemana a českej sociálnej demokracie, ale posilnila aj nedôveru občanov v politickú reprezentáciu vôbec. Lacný triumf, ktorý Zemanovi politickí súperi pociťujú, môže mať však iba krátke trvanie - kým sa republikáni a komunisti po budúcich voľbách nenasťahujú ešte s väčším počtom poslancov do českého parlamentu. Podľa predvolebných výskumov verejnej mienky môžu obe strany dohromady dúfať až v 15 percent. Predovšetkým nebezpečne extrémne pozície prívržencov Miroslava Sládka, smerujúce k izolácii Českej republiky, získavajú v očiach sklamaného a nerozhodného voliča stále väčšiu atraktívnosť.
Autor: EVA GRUBEROVÁ, Praha (Autorka je stálou spolupracovníčkou
